Lydia Davis slávne citáty

Robte to, čo chcete, a nebojte sa, ak je to trochu zvláštne alebo sa nehodí na trh.

Takmer každé ráno vybehne z domu istá žena v našej komunite s bielou tvárou a divoko mávajúcim kabátom. Kričí: "núdzová situácia, núdzová situácia" a jeden z nás k nej beží a drží ju, kým sa jej obavy neupokojia. Vieme, že si to vymýšľa; nič sa jej skutočne nestalo. Ale chápeme, pretože sotva existuje jeden z nás, ktorý nebol v určitom čase dojatý, aby urobil to, čo urobila ona, a zakaždým to vyžadovalo všetku našu silu a dokonca aj silu našich priateľov a rodín, aby nás udržal ticho.

Viete, že bolesť je súčasťou celej veci. A potom nemôžete povedať, že potešenie bolo väčšie ako bolesť, a preto by ste to urobili znova. To s tým nemá nič spoločné. Môžete to zmerať, pretože bolesť prichádza potom a trvá dlhšie. Takže otázka naozaj znie, Prečo vás tá bolesť núti povedať, že to neurobím znova? Keď je bolesť taká zlá, že to musíte povedať,ale nemusíte.

Ak na niečo myslíte, urobte to. Veľa ľudí si často myslí, že by ste chceli robiť toto alebo tamto.

Ako tropická búrka, aj ja sa jedného dňa môžem stať lepšie organizovaným.

Učenie sa mi zdá - Páči sa mi to, ale je pre mňa veľmi ťažké chodiť do triedy a čeliť študentom.

Keby som písal o akademikovi alebo ťažšom človeku, viac by som používal latinský slovník, ale myslím si, že anglosaský jazyk je jazykom emócií.

Samuel Johnson je rozhorčený: že Škótsko má tak málo stromov.

prekladateľ, osamelý Akrobat, sa zmätie v labyrinte paradoxu alebo vylezie na pyramídu závislých klauzúl a musí si z nej vymyslieť cestu vo svojom vlastnom jazyku.

V istom zmysle sú text a prekladateľ uväznení v boji- 'napadol som tú vetu, bránila sa mi, napadol som inú, unikla mi' - boj, v ktorom je zvláštne, že keď prekladateľ vyhrá, vyhrá aj text ...

Snažím sa celý deň, v práci, nemyslieť na to, čo je pred nami, ale to ma stojí toľko úsilia, že pre moju prácu nezostáva nič. Telefónne hovory vybavujem tak zle, že po chvíli ma operátor rozvádzača odmietne spojiť. Takže by som si mal radšej povedať, Choďte do toho a striebro krásne vyleštite, potom ho položte pripravený na príborník a urobte s ním. Pretože si to leštím v mysli celý deň ... " to ma trápi (a nečistí striebro).

Moment, keď sa dosiahne limit, keď nie je pred nami nič iné ako tma: prichádza na pomoc niečo, čo nie je skutočné. Iný spôsob, ako to všetko je ako šialenstvo: šialený človek, ktorému nič skutočné nepomohlo zo svojich problémov, začne dôverovať tomu, čo nie je skutočné, pretože mu to pomáha a potrebuje to, pretože skutočné veci mu naďalej nepomáhajú.

Všetci máme v hlave pokračujúci príbeh, príbeh, ktorý sa hovorí nahlas, ak priateľ položí otázku. Tento príbeh mi pripadá hlboko prirodzený. Tiež sa držíme útržkov dialógu. Naše spomienky nám zvyčajne neslúžia celé scény doplnené dialógom. Takže predpokladám, že hovorím, že rád pracujem z toho, čo si postava pravdepodobne zapamätá, z viac vnútorného miesta.

Cítime spriaznenosť s určitým mysliteľom, pretože s ním súhlasíme; alebo preto, že nám ukazuje, na čo sme už mysleli; alebo preto, že nám ukazuje artikulovanejšou formou to, na čo sme už mysleli; alebo preto, že nám ukazuje, čo sme boli v bode myslenia; alebo čo by sme si skôr či neskôr mysleli; alebo čo by sme si mysleli oveľa neskôr, keby sme to teraz nečítali; alebo čo by sme si pravdepodobne mysleli, ale nikdy by sme si nepomysleli, keby sme to teraz nečítali; alebo čo by sme si keby sme to teraz nečítali.

Prekladateľ ... Zvláštny vyvrheľ, duch vo svete literatúry, ktorý v inej podobe vytvára niečo, čo už bolo vytvorené, vytvára a nevytvára, píše slová, ktoré sú jeho vlastné a nie jeho vlastné, píše dielo, ktoré mu nie je originálne, komponuje s maximálnou bolesťou a bez uznania jeho bolesti alebo skutočnosti, že kompozícia je skutočne jeho vlastná.

Ľudia často nenapadajú myšlienku, že môže existovať široká škála prekladov jedného textu - alebo že preklad môže byť zlý, veľmi zlý a neverný originálu.

Myslím, že úzka práca, ktorú robím ako prekladateľ, sa v mojom písaní oplatí - vždy hľadám viac spôsobov, ako povedať veci.

Vo francúzštine sa mi nikdy nesníva, ale niektoré francúzske slová sa zdajú lepšie alebo zábavnejšie ako anglické slová - napríklad 'pois chiches' pre cícer!

Je však zvláštne, ako môžete vidieť, že myšlienka je úplne pravdivá a správna, a napriek tomu jej neveríte dostatočne hlboko na to, aby ste podľa nej konali.

Prečo sa vám nepáči jedlo, ktoré mám rád?"niekedy sa pýta. "Prečo sa vám nepáči jedlo, ktoré robím?"Odpovedám.

Umenie nie je na nejakom vzdialenom mieste.

Môžem hovoriť dlho len vtedy, keď je to o niečom nudnom.

Takže otázka naozaj znie, Prečo vás tá bolesť nenúti povedať, že to už neurobím? Keď je bolesť taká zlá, že to musíte povedať, ale nie.

Zdalo sa, že existujú tri možnosti: vzdať sa pokusu milovať kohokoľvek, prestať byť sebecký alebo sa naučiť milovať človeka a zároveň byť sebecký.

Nikto mi nevolá. Nemôžem skontrolovať záznamník, pretože som tu bol celý ten čas. Ak pôjdem von, niekto môže zavolať, kým budem von. Potom môžem skontrolovať záznamník, keď sa vrátim.

Pozorne sledovať svet, písať veľa a často, podľa plánu, ak je to potrebné, veľa používať slovník, vyhľadávať pôvod slov, pozorne analyzovať prácu spisovateľov, ktorých obdivujete, čítať nielen súčasníkov, ale aj spisovateľov minulosti, naučiť sa aspoň jeden cudzí jazyk, žiť zaujímavý život mimo písania.

Možno na pravde nezáleží, ale chcem to vedieť, len aby som mohol dospieť k určitým záverom o takých otázkach, ako sú: či sa na mňa hnevá alebo nie; ak je, tak ako nahnevaný; či ma stále miluje alebo nie; ak áno, potom koľko; či ma miluje alebo nie; koľko; ako je schopný ma oklamať v čine a po čine v rozprávaní.

Vyzeral som ako žena v okuliaroch, ale sníval som o tom, že budem viesť úplne iný druh života, život ženy, ktorá nebude nosiť okuliare, druh ženy, ktorú som občas videl z diaľky v bare.

Srdce plače. Hlava sa snaží pomôcť srdcu. Hlava hovorí srdcu, ako to je, opäť: stratíte tých, ktorých milujete. Všetci pôjdu. Ale aj zem pôjde, jedného dňa. Srdce sa potom cíti lepšie. Ale slová hlavy nezostávajú dlho v ušiach srdca. Srdce je v tomto také nové. Chcem ich späť, hovorí srdce. Hlava je všetko, čo má srdce. Pomoc, hlava. Pomôžte srdcu.

V tejto chvíli ma jednoducho nezaujíma vytváranie naratívnych scén medzi postavami.

Moje príbehy sú niekedy bližšie k básňam alebo meditáciám, ale často je v nich aspoň trochu rozprávania.

Začal som písať jednovetové príbehy, keď som prekladal ' Swannov spôsob. Boli to dva dôvody. Nemal som takmer čas na vlastné písanie, ale nechcel som prestať. A bola to reakcia na Proustove veľmi dlhé vety.

Odporučil by som, určite, rozvoj, day job', že sa vám páči-nečakajte, že zarobiť peniaze písanie!

Vidím záujem písať pre Twitter. Zatiaľ čo vydavatelia stále milujú román a ľudia sa stále radi ponoria do jedného, veľmi rýchla forma je príťažlivá kvôli tempu života.

Som v podstate typ človeka, ktorý má trémovú výučbu. Trochu sa vkrádam do triedy. Ani ja nie som anekdota, aj keď si to často želám.

Moc sa mi nedarí. Začiatok príbehu píšem do zošita a vychádza veľmi blízko tomu, čo bude na konci. Nie je o tom veľa rozvážnosti.