Ismail Kadaré slávne citáty

Ak sa zviera musí obetovať, keď sa postaví nový Most, čo bude potrebné na vybudovanie úplne nového sveta?

Bola to iba fráza, ktorá prechádzala z úst do úst a nikdy nebola celkom prehltnutá.

Dni boli ťažké a lepkavé. Všetky rovnaké, jedno rovnaké ako druhé. Čoskoro by sa dokonca zbavili svojho zostávajúceho rozdielu, škrupiny ich mien: pondelok, utorok, štvrtok.

Môžu byť ľudia v krajine lepší ako jej lietadlá?

V jej mysli sa nedokázala formovať ani jedna myšlienka: pretože podoba tohto dňa do posledného sa jej zdala najjasnejším dôkazom, že to bude ďalší celkom zbytočný deň, deň, bez ktorého by sa rada zaobišla. Na chvíľu si myslela, že takýto deň by bol pre kohokoľvek na zemi zbytočný, potom si to náhle rozmyslela, keď si uvedomila, že tisíce žien po náročnom pracovnom týždni alebo rodinnej hádke alebo dokonca tesne po prechladnutí by jej závideli len to, že má voľný čas na odpočinok v pohodlí.

Spisovateľ je vždy do istej miery v exile, nech je kdekoľvek, pretože je akosi Vonku, oddelený od ostatných; vždy existuje vzdialenosť.

Dom horolezca, predtým ako je jeho domovom a domovom jeho rodiny, je domovom Boha a hostí.

Albánsky dom je príbytkom Boha a hosťa.Boha a hosťa, vidíte. Takže predtým, ako je to dom svojho pána, je to dom jedného hosťa. Hosť v albánskom živote predstavuje najvyššiu etickú kategóriu, dôležitejšiu ako pokrvné vzťahy. Človek môže odpustiť mužovi, ktorý rozlieva krv jedného otca alebo jedného syna, ale nikdy nie krv hosťa.

V našom meste prišla jar z neba, nie z pôdy, ktorej vládol kameň, ktorý neuznáva žiadne sezónne zmeny. Zmena sezóny by sa dala pozorovať v riedení mrakov, vzhľade vtákov a občasnej dúhe.

Kto na svete netúžil po milovanej osobe, nikdy nepovedal, keby sa mohol vrátiť len raz, len ešte raz...? Napriek tomu, že sa to nikdy nemôže stať, nikdy. Toto je určite najsmutnejšia vec na našom smrteľnom svete a jeho smútok bude zahaľovať ľudský život ako prikrývka hmly až do jeho konečného vyhynutia.

Diktatúra a autentická literatúra sú nezlučiteľné... Spisovateľ je prirodzeným nepriateľom diktatúry.

Zima vrhla na mesto viac vetra a dažďa ako kedykoľvek predtým. Mraky sa rozliehali vo všetkých smeroch a vyprázdňovali ich hrom, krupobitie a dážď. Horizont bol dusený v hmle.

Lesklé hudobné nástroje nariekali, ústa mali otvorené ako ľalie.

Nemohol som pochopiť, ako sa ľuďom nemôže páčiť niečo také krásne ako letisko. Ale v poslednej dobe som sa presvedčil, že ľudia sú vo všeobecnosti dosť nudní. Radi celé hodiny stonali o tom, aké ťažké je vyžiť sa, o peniazoch, ktoré dlhujú, cene jedla a iných podobných starostiach, ale v okamihu, keď sa objaví nejaký brilantnejší alebo atraktívnejší predmet, boli ohluchnutí.

Môže človek hýbať ríšou, akoby to bol dom?

Jeho podozrenie, že nejde správnym smerom, ho stále viac mučilo. Nakoniec mal presvedčenie, že nikdy nikam nepôjde, iba zlým smerom, až do samého konca hŕstky dní, ktoré mu zostali, nešťastný pútnik moonstruck, ktorého Apríl mal byť prerušený nakrátko.

Pravdupovediac, toto bol jeden z mála prípadov, keď mu nepovedala, čo si myslí. Zvyčajne mu dala vedieť, aké myšlienky k nej náhodou prišli, a skutočne nikdy nebral zle, ak nechala skĺznuť slovo, ktoré by ho mohlo bolieť, pretože keď bolo všetko povedané a urobené, bola to cena, ktorú človek zaplatil za úprimnosť.

A všetko by bolo Iné, Iné.