Isabelle Eberhardt slávne citáty

naposledy aktualizované : 5. septembra 2024

other language: spanish | czech | german | french | italian | slovak | turkish | ukrainian | dutch | russian | portuguese

Isabelle Eberhardt
  • Teraz si viac ako kedykoľvek predtým uvedomujem, že sa nikdy neuspokojím so sedavým životom, že ma vždy budú prenasledovať myšlienky na slnko zaliate inde.

  • Čím ďalej za sebou Odchádzam z minulosti, tým bližšie som k formovaniu svojej vlastnej postavy.

  • Nomád zostanem na celý život, zamilovaný do vzdialených a nezmapovaných miest.

  • Vždy ma budú prenasledovať myšlienky na slnko zaliate inde.

  • Pre tých, ktorí poznajú hodnotu a vynikajúcu chuť osamelej slobody (pretože jeden je slobodný iba vtedy, keď je sám), je akt odchodu najodvážnejší a najkrajší zo všetkých.

  • Byť sám znamená byť slobodný a sloboda bola jediné šťastie prístupné mojej prirodzenosti.

  • Vždy ma budú priťahovať iba ľudia, ktorí trpia tou zvláštnou a plodnou úzkosťou, ktorá sa nazýva pochybnosť o sebe samom alebo smäd po ideáli a túžba po mystickom ohni duše. Sebauspokojenie kvôli nejakému materiálnemu úspechu pre mňa nikdy nebude. Skutočne veľkí sú tí, ktorí hľadajú lepšie duchovné ja.

  • Všetci sme úbohí biedni a tí, ktorí tomu radšej nerozumejú, sú na tom ešte horšie ako my ostatní.

  • Myslím si, že je nemožné, aby ľudské mysle považovali smrť za konečný, neodvolateľný koniec života.

  • Človek musí použiť zbrane, ktoré nájde na svojej ceste.

  • Divoká nenávisť, ktorú cítim k davom, sa zhoršuje, prirodzení nepriatelia, že sú predstavivosťou a myslením.

  • Z každej zrúcaniny opäť pramení život a všetko, čo zomrie, sa znova rodí.

  • Bol som nomád, aj keď som bol veľmi malý a pozeral som sa na cestu, tá biela očarujúca cesta smerovala priamo do neznáma ... nomád zostanem na celý život, zamilovaný do vzdialených a nezmapovaných miest.

  • Zatiaľ čo žiť v minulosti a myslieť na to, čo bolo dobré a krásne, predstavuje akési korenie súčasnosti, trvalé čakanie na zajtrajšok bude mať za následok chronickú nespokojnosť, ktorá otrávi celý výhľad človeka.

  • Cítim sa sám, slobodný a oddelený od všetkého na svete a som šťastný.

  • Civilizácia, ten veľký podvod našej doby, sľúbila človeku, že skomplikovaním jeho existencie znásobí jeho potešenie. ... Civilizácia sľúbila človeku slobodu za cenu, že sa vzdá všetkého, čo je mu drahé, čo arogantne považovala za klamstvá a fantázie. ... Hodina po hodine potrebuje nárast a sú takmer vždy nespokojní, ľudia na zemi s nespokojnými rebelmi. Nadbytočné sa stalo nevyhnutnosťou a luxusom nepostrádateľným.

  • Som plný smútku, ktorý ide so zmenami v okolí, tými postupnými fázami zničenia, ktoré pomaly vedú k veľkej a konečnej prázdnote.

  • Zbabelé presvedčenie, že človek musí zostať na jednom mieste, príliš pripomína nespochybniteľnú rezignáciu zvierat, beštie bremena omámené nevoľníctvom a napriek tomu vždy ochotné akceptovať pošmyknutie postroja. Existujú limity pre každú doménu a zákony, ktoré riadia každú organizovanú moc. Ale tulák vlastní celú rozľahlú zem, ktorá končí iba na neexistujúcom horizonte, a jej ríša je nehmotná, pretože jej Nadvláda a pôžitok z nej sú veci Ducha.

  • Smrť ma nevystraší, ale umieranie nejasne a predovšetkým zbytočne.

  • Ach, keby sme v každom okamihu nášho života mohli poznať dôsledky niektorých výrokov, myšlienok a činov, ktoré sa v tom čase zdajú také triviálne a nedôležité! A nemali by sme z takýchto príkladov vyvodiť záver, že v živote neexistuje nič také ako nedôležité momenty bez zmyslu pre budúcnosť?

  • Nebojím sa smrti, ale nechcel by som zomrieť nejakým nejasným alebo nezmyselným spôsobom.

  • Zatiaľ sa zdá, že postupom na neznáme územia som vstúpil do svojho života

  • Ale tulák vlastní celú rozľahlú zem, ktorá končí iba na neexistujúcom horizonte, a jeho ríša je nehmotná, pretože jeho Nadvláda a pôžitok z nej sú veci Ducha.

  • Ako to vidím ja, neexistuje väčšia duchovná krása ako fanatizmus, takého úprimného druhu, ktorý môže skončiť iba mučeníctvom.

  • Predmetom, na ktorý sa len málo intelektuálov niekedy zamyslí, je právo byť tulákom, sloboda blúdiť. Tuláctvo je však vyslobodením a život na otvorenej ceste je podstatou slobody. Mať odvahu rozbiť reťaze, ktorými nás moderný život vážil (pod zámienkou, že nám ponúka viac slobody), potom vziať symbolickú palicu a zväzok a dostať sa von.

  • Človek nesmie nikdy hľadať šťastie: človek sa s ním stretne mimochodom...