Robert Montgomery slávne citáty

Povodeň zdvihne duchov z hollywoodskeho trávnikového cintorína a zmiznú ako éter v teraz mŕtvom vzduchu. Všetky mená budú vymazané z billboardov a divadiel a mól, časopisov a pamätníkov. Žijete podľa mýtov o nesmrteľnosti a vaše mýty nie sú bezpečné.

Domov, miesto zeme najvyššie požehnané, drahšie, sladšie miesto ako všetky ostatné.

Osamelý mních, ktorý otriasol svetom z pohanského spánku, keď evanjelium tromflo jeho výzvu z jeho neohrozených pier v šupkách pravdy.

Chvíľa je mocná vec, ktorá presahuje predstavivosť duše; lebo v nej, hoci ju nesledujeme, koľko je toho, koľko života, život nemôže vidieť, prechádza do večnosti!

Zem, vzduch a oceán, slávne tri.

Duša ctižiadostivá nohavice jeho zdroj na montáž, ako prúdy meander úrovni s ich prameň.

Na smrti nie je nič strašného; je to len odhodiť naše rúcho a spať v noci, bez dychu, aby sme prerušili odpočinok až do úsvitu dňa.

Moja rada pre vás, pokiaľ ide o potlesk, je táto: užite si to, ale nikdy tomu celkom neverte

Podívaná na reklamu vytvára obrazy falošnej krásy tak zdvorilé a tak nemožné dosiahnuť, že vás bude bolieť vo vnútri a nikdy ani neviete, odkiaľ zranenie pochádza, a na všetkých obrázkoch teraz slávni ľudia už začali vyzerať stratení a osamelí.

Ak máte to šťastie, že ste úspešní, v každom prípade si vychutnajte potlesk a obdiv verejnosti. Ale nikdy, nikdy tomu neverte.

Naozaj počúvaš... alebo len čakáte, kým na vás príde rad?

Oh! neplač, že sa naša krása nosí pod krídlami času; ten vek zakrýva obočie starosťami, ktoré boli kedysi vznešené... Ale smútiť vnútorný vrak cítime ako chrapľavý rokov odísť, a čas je miznúce prsty ukradnúť Mladé pocity zo srdca!

Búrka!"výrečnosť neba, keď je každý oblak zo svojho spánku riven, ktorý sa nezastavil pod jeho dutým stonaním a cítil všemohúcnosť okolo neho hodenú? S akou pochmúrnosťou sa objaví scéna ush’ring! Listy všetky Shiv prsteň s inštinktívne obavy, vody curling s kolegami hrôzou, zahalené horlivosť kolo stvorenia šírenie, a, posledný, silný dážď neochotný sprcha, s veľkými kvapkami pattâ € ™prsteň na strome a altánok, zatiaľ čo sprievodca tvary uklonil neba deformovať,â€" všetky označiť príchod búrky!

Oh! teraz byť sám, na nejakej veľkej výške, kde nebeské čierne záclony zatieňujú všetok pohľad a sledujú opuchnuté mraky, ako sa ich prsia stretávajú, zatiaľ čo flotila a ďaleko blikajú živé blesky... A pozrite sa, ako ohnivé šípy padajú a stúpajú, v závratnom prenasledovaní pozdĺž rachotiacej oblohy,â€" ako vzrušuje ducha, zatiaľ čo ozveny sa valia, a Boh, v hromoch, skaly od pólu k pólu!

A ty, obrovský oceán! na celej hroznej tvári času železné nohy nemôžu vytlačiť žiadne stopy po zničení.

Takže sme si povedali, že ak dokážeme odstrániť protilátky od niekoho, kto je uprostred hrozného odmietnutia, a zachrániť tie obličky, potom by sme ich mali byť schopní odstrániť pred operáciou

A je tu Londýn!-- Srdce a duša Anglicka. Hrdým prúdením svojej slávnej Temže cirkuluje nespočetnými krajinami a ostrovmi svojej veľkosti; slávne vládne, naraz bázeň a žezlo sveta.

A ty, obrovský oceán! na ktorého hroznú tvár nemôžu železné nohy vytlačiť žiadne stopy po skaze, vánkom pokoja alebo výbuchmi búrok, tvoje Veličenstvo pozdvihuje myseľ do neba.

O na letné poludnie, keď svetlo a vánok športujú na tráve, ako vlnky o€™er jazero živé sviežosťou! keď celé okrúhle slnko s úsmevom tvorcu na tvári kráča ako knieža slávy cestou neba!"ty rozľahlé a večne slávne nebo, ktoré oblieka zem svojím majestátnym rúchom...

Ako často, †" buďte svedkami, strážcom našich dní!... Obloha bola posiata dúhovými odtieňmi, akoby tam anjelské krídla chceli;...

...ale keď Duch hovorí, †" alebo krása z neba zostupuje do môjho bytia, â€"keď počujem búrkové hymny mocného oceánu alebo hromový zvuk, â€" šampión búrky!"potom cítim Závisť pre nesmrteľné slová, nával živých myšlienok; oh! potom túžim pomlieť svoje pocity do verša bez smrti, ktorý môže slúžiť nenarodenému času, a povedať nejakej vznešenej duši, ako som žil ctiteľom prírody a teba!

Pod našimi nohami tečie rozprávková cesta, tráva sa stále blyští v letnom vánku, tmavé drevo a vzdialená kopija sa objavujú a ten osamelý potok, na ktorého chequer 'd tvár sme uvažovali, keď poludňajšie lúče rozžiarili kamienky, je mirrorÂ' d do mysle: aj keď všade naokolo hrkotajú kopytá a Revúce kolesá, oko sa túla, kde srdce s potešením prebýva.

...Aký vznešený útes v čase blanch ' d múza, a zatiaľ čo orol sa slávi v mori vzduchu, aby sa zmiešal so scénou okolo!†" prieskum slnko - teplé nebo...

A teraz, aj keď nešťastne mellow ' d opravou času, ďakujem Ti, nebo! že pozostalý Svet nezmenšil sublimujúce nádeje mladosti, v impozantnejších starostiach mužstva...

Nie sú hodiny nesmrteľného narodenia, " jasné návštevy z čistejšej sféry, ktoré nemôžu žiť v jazyku? Nie je nálada slávy, keď myseľ naladená na nebo, môže zo snov vytvoriť jej svety?na€”

Oh! nikto nie je taký absorbovaný, aby necítil sladké myšlienky ako hudba prichádzajúca z mysle: keď modlitba, najčistejšie kadidlo duše, vystúpila na nebeský trón, srdce je mellow ' D a tiene, ktoré ohlasujú náš stav tmavého bytia, kĺzajú preč;...

Povedz, starostlivý muž, ktorého povinnosť reťaze v mestských hradbách, uprostred namáhavého davu, ako vďačný hrá čerstvý vietor o 'er tvoje choré obočie, keď slobodne šliapať po pružnom trávniku, â€" počuť Stromy komunikujúce s víchricami, †" chytiť hlas vôd, tryskajúce z ich skalnatého lona a spievať, keď blúdia... Opäť prídu jarné hodiny a pocity stúpajú s orosenou sviežosťou o 'er tvojho witherÂ' d srdca.

Ako búrlivé more ľudského života sa plavíme, až kým naši kotviaci duchovia neodpočinú v ďalekom prístave večnosti...

Kde bije srdce v ľudskom prsníku, tam si prítomný a tvoja moc zbožňovaná! A oh! vzhľadom k tomu, všetci sú doom 'd jeden spoločný závod bežať, a jeden večný cieľ dosiahnuť, môže tvoj prime atribút každý lono teplé s nežným súcitu a pravdy; môže človek byť odkaz' d k človeku v spoločenstve duše, kým jeden obrovský reťazec lásky objať Svet!

Univerzálna krása oblečie svet a zdá sa, že jedno srdce bije pre celé ľudstvo!