Gaston Leroux slávne citáty

Každý zomrie. Len som si vybral čas a miesto pre niektoré z nich!

Keď ma žena videla, tak ako ty, patrí mi. Miluje ma navždy.

Ak som fantóm, je to preto, že ľudská nenávisť ma tak urobila. Ak mám byť spasený, je to preto, že ma vykupuje tvoja láska.

Plačeš! Bojíš sa ma! A napriek tomu nie som naozaj zlý. Miluj ma a uvidíš! Všetko, čo som chcel, bolo byť milovaný pre seba.

Erik nie je skutočne mŕtvy. Žije ďalej v dušiach tých, ktorí sa rozhodnú počúvať nočnú hudbu.

Musíte vedieť, že som stvorený zo smrti, od hlavy po päty, a je to mŕtvola, ktorá vás miluje a zbožňuje a nikdy, nikdy vás neopustí!

Odtrhol som si masku, aby som nestratil jednu z jej sĺz... a ona neutiekla!...a ona nezomrela!... Zostala nažive, plakala nado mnou, plakala so mnou. Plakali sme spolu! Ochutnal som všetko šťastie, ktoré svet môže ponúknuť.

Dávam vám päť minút, aby ste ušetrili svoje červenanie. tu je malý bronzový kľúč, ktorý otvára ebenové rakvy na kúsku plášťa v miestnosti Louise-Phillipe. V jednej z rakiev nájdete škorpióna, v druhej kobylku, obe veľmi šikovne napodobnené v japonskom bronze: povedia vám áno alebo nie. Ak otočíš Škorpióna, bude to pre mňa znamenať, keď sa vrátim, že si povedal Áno. Kobylka bude znamenať nie... Kobylka, pozor na násypku trávy! Kobylka sa nielen otáča: chmeľ! Je to chmeľ! A to chmeľ jolly vysoko!

Autor by v miestnosti, kde pracuje, nemal mať nič iné ako kvety.

Hrali sa na srdciach tak, ako by sa iné deti mohli hrať na plese; iba, keďže to boli skutočne ich dve srdcia, ktoré hádzali sem a tam, museli byť veľmi, veľmi šikovní, aby ich zakaždým chytili, bez toho, aby im ublížili.

Nikto nikdy nebude skutočným Parížanom, ktorý sa nenaučil nosiť masku veselosti nad svojimi zármutkami a masku smútku, nudy alebo ľahostajnosti nad svojou vnútornou radosťou.

Svätý anjel, v nebi požehnaný, môj duch túži s tebou odpočívať

Erik: si veľmi unavený? Christine: Ach, dnes večer som ti dal svoju dušu a som mŕtvy. Erik: tvoja duša je krásna vec, dieťa. Žiadny cisár nedostal taký spravodlivý dar. Anjeli plakali do noci.

Nie, nie je duch; je to muž neba a zeme, to je všetko.

Operný duch skutočne existoval. Nebol, ako sa dlho verilo, tvorom predstavivosti umelcov, poverami manažérov alebo produktom absurdných a ovplyvniteľných mozgov mladých dám baletu, ich matiek, strážcov boxov, sprievodcov šatní alebo vrátnika. Áno, existoval v tele a krvi, hoci predpokladal úplný vzhľad skutočného Fantóma; to znamená spektrálneho odtieňa.

Erik, Erik! Zachránil som ti život! Pamätáš? Bol si prevoňaný na smrť! Ale pre mňa by si už bol mŕtvy.

V Paríži sú naše životy jednou maskovanou loptou.

Malá Lotte myslela na všetko a nič. Jej vlasy boli zlaté ako slnečné lúče a jej duša jasná a modrá ako oči. Zakrútila svoju matku, bola láskavá k svojej bábike, veľmi sa starala o šaty, červené topánky a husle, ale zo všetkého najviac milovala, keď išla spať, počuť anjela hudby.

Každý vie, že ortopedická veda poskytuje krásne falošné nosy ľuďom, ktorí stratili nos prirodzene alebo v dôsledku operácie.

Hullo ... stena je zrkadlo!

...dievča s nosom nakloneným špičkou, nezábudkovými očami, ružovo červenými lícami a ľaliovo bielym krkom a ramenami, ktoré chvejúcim sa hlasom vysvetlilo: duch!

Chudák, nešťastný Erik! Budeme ho ľutovať? Máme ho preklínať? Žiadal len, aby bol 'niekto', ako všetci ostatní. Ale bol príliš škaredý! A musel skryť svoju genialitu alebo ju použiť na hranie trikov, keď by s obyčajnou tvárou bol jedným z najvýznamnejších ľudstva! Mal srdce, ktoré mohlo držať celú ríšu sveta; a nakoniec sa musel uspokojiť s pivnicou. Ach, áno, musíme ľutovať ducha opery...

Dnes večer som ti dal svoju dušu a som mŕtvy."- Christine, od Gastona Lerouxa: Fantóm Opery.

Spieva do noci, aby zničila luster!

Niekedy sa Anjel [hudby] nakloní nad kolísku... a tak sú malé zázraky, ktoré hrajú na husle o šesť rokov lepšie ako muži po päťdesiatke, čo, musíte uznať, je veľmi úžasné. Niekedy Anjel príde oveľa neskôr, pretože deti sú nezbedné a nebudú sa učiť svoje lekcie ani praktizovať svoje váhy. A niekedy nepríde vôbec, pretože deti majú zlé srdce alebo zlé svedomie.

Pozri!Chceš to vidieť? Vidíš! Slávte svoje oči, prelejte svoju dušu na moju prekliatu škaredosť! Pozrite sa na erikovu tvár! Teraz poznáte tvár hlasu! Nebol si spokojný, že si ma počul, čo? Chcel si vedieť, ako vyzerám? Ach, vy ženy ste také zvedavé! No, ste spokojní? Som pekný chlapík, čo?...Keď ma žena videla, tak ako ty, patrí mi.Miluje ma navždy! Som akýsi Don Juan, viete!...Pozri sa na mňa! Som víťazný Don Juan! - Erik vo Fantóme opery

Krv!...Krv!... To je dobrá vec! Duch, ktorý krváca, je menej nebezpečný!

Všetko, čo som chcel, bolo byť milovaný pre seba."(Erik)

A napriek starostlivosti, ktorú venovala, aby sa za ňou v každom okamihu pozrela, nevidela tieň, ktorý ju nasledoval ako jej vlastný tieň, ktorý sa zastavil, keď sa zastavila, ktorý začal znova, keď to urobila, a ktorý nevydával viac hluku, ako by mal dobre vedený tieň.

Vedzte, že je to mŕtvola, ktorá vás miluje a zbožňuje a nikdy, nikdy vás neopustí!...Pozri, teraz sa nesmejem, plačem, plačem za tebou, Christine, ktorá mi strhla masku, a ktorá ma preto Už nikdy nemôže opustiť!...Oh, šialená Christine, ktorá ma chcela vidieť!

Nie som naozaj zlý. Miluj ma a uvidíš!

Osoby, ktoré navštívil anjel tulec s vzrušením neznámym pre zvyšok ľudstva

Operný duch skutočne existoval

Sú ľudia takí nešťastní, keď milujú?""Áno, Christine, keď milujú a nie sú si istí, že sú milovaní.

prečo odsudzujete muža, ktorého ste nikdy nestretli, ktorého nikto nevie a o ktorom ani vy sami nič neviete?

Tupo hľadel na pustú, studenú cestu a bledú, mŕtvu noc. Nič nebolo chladnejšie alebo mŕtvejšie ako jeho srdce. Miloval anjela a teraz pohŕdal ženou.

Mal srdce, ktoré mohlo držať celú ríšu sveta; a nakoniec sa musel uspokojiť s pivnicou.

Som čestné dievča, M. le Vicomte de Chagny, a nezamykám sa vo svojej šatni mužskými hlasmi.

Zomriem z lásky....daroga....Zomieram od lásky .... Tak to je... Miloval som ju tak! A stále ju milujem...daroga.....a umieram od lásky k nej, hovorím vám! keby si vedel, aká je krásna, keď ma nechala pobozkať her...It bol prvý ...čas, daroga, prvýkrát som pobozkal ženu.. Áno, živý... Pobozkal som ju zaživa.... A vyzerala tak krásne, ako keby bola mŕtva!

Prečo, miluješ ho! Váš strach, vaša hrôza, to všetko je len láska a láska toho najvyberanejšieho druhu, druh, ktorý si ľudia nepriznávajú ani sami pred sebou.

Ale Miluješ ma? Keby Erik vyzeral dobre, milovala by si ma, Christine?

Teraz chcem žiť ako všetci ostatní. Chcem mať ženu ako všetci ostatní a v nedeľu ju vziať von. Vymyslela som masku, vďaka ktorej vyzerám ako ktokoľvek iný. Ľudia sa ani neobrátia na uliciach. Budete najšťastnejší zo žien. A budeme spievať, všetci sami, až sme omdlieť preč s radosťou. Plačeš! Bojíš sa ma! A napriek tomu nie som naozaj zlý. Miluj ma a uvidíš! Všetko, čo som chcel, bolo byť milovaný pre seba. Keby si ma miloval, bol by som taký jemný ako baránok; a mohol by si so mnou urobiť čokoľvek, čo by sa ti páčilo.

Duch, ktorý v ten istý večer odnesie operného speváka a ukradne dvadsaťtisíc frankov, je duch, ktorý musí mať veľmi plné ruky práce!

Tieň nasledoval za nimi a držal sa ich krokov; a dve deti málo tušili jeho prítomnosť, keď sa konečne s dôverou posadili pod mocnú ochranu Apolla, ktorý veľkým bronzovým gestom zdvihol svoju obrovskú lýru k srdcu karmínovej oblohy.

Spoznávame dotyk Ducha opery.

Sú chvíle, keď sa nadmerná nevinnosť zdá byť taká obludná, že sa stáva nenávistnou.