Bharati Mukherjee slávne citáty

Som Američan, nie ázijský Američan. Moje odmietnutie delenia slov sa nazýva rasová zrada, ale je to skutočne požiadavka, aby Amerika splnila sľuby svojho sna všetkým svojim občanom rovnako.

Vidíte pre mňa, Amerika je nápad. Je to fáza transformácie. Cítil som, keď som prišiel do Iowa City z Kalkaty, že zrazu by som mohol byť novým človekom . . . To, čo mi Amerika ponúka, je romantizmus a nádej . . . Zrazu som sa ocitol v krajine, kde

Aká bola povinnosť učiteľa, ak nie inšpirovať?

Prostredníctvom mojej fikcie prinútim čitateľov hlavného prúdu vidieť nových Američanov ako zložité ľudské bytosti, nie ako len ostatných.

Obrázok Matky Terezy, ktorý si pamätám z detstva, je krátka žena so sari, ktorá sa rúti po červenej štrkovej ceste medzi upravenými trávnikmi. Mala by v závese jednu alebo dve mladé Indické mníšky s pomalšími nohami v sárí. Mysleli sme si, že je šialená. Pravdepodobne St zachytil nevyslovené názory našich loretánskych mníšok.

Som naturalizovaný občan USA, čo znamená, že na rozdiel od rodených občanov som musel vláde USA dokázať, že si zaslúžim občianstvo.

Letel som na malé letisko obklopené kukuričnými poliami a pastvinami, pripravený vykonať dva príkazy, ktoré mi môj otec napísal noc predtým, ako som odišiel z Kalkaty: stráviť dva roky štúdiom tvorivého písania na dielni spisovateľov v Iowe, potom sa vrátiť domov a oženiť sa so ženíchom, ktorého pre mňa vybral z našej kasty a triedy.

Kritici matky Teresas ju obvinili z prílišného zdôrazňovania biedy Kalkatanov a z nátlaku na obrátenie bezbranných. V kontexte stratených vecí sa matka Tereza ujala bitiek, o ktorých vedela, že môže vyhrať. Celkovo sa mi zdá, že kritika jej práce nepodkopáva ani nezhoršuje jej celkový úspech.

Som si vedomý seba ako štyristoročnej ženy, narodenej v zajatí koloniálnej predindustriálnej orálnej kultúry a žijúcej teraz ako súčasná Newyorčanka.

Farmár je závislý na príliš veľa vecí mimo jeho kontrolu; to robí skromnosť.

Ale, Kriste, je rozdiel medzi exotikou a cudzinou, však? Exotické znamená, že viete, ako používať svoju cudzosť, alebo sa trochu cudzíte, aby ste pôsobili exoticky. Skutočný zahraničný je trochu strašidelný, verte mi.

Aká bola funkcia poézie, ak nie zlepšiť malicherné, opatrné mysle vyhýbavých detí?

Zvyky predkov mysle môžu byť obmedzujúce; prepožičiavajú tiež individualitu človeka.

[Na jej programe písania:] urobte známe exotické; exotické známe.

Inými slovami, moja literárna agenda začína uznaním, že Amerika ma zmenila. Nekončí to, kým neukážem ,ako som (a státisíce ako ja) transformoval Ameriku.

Tuposť je druh luxusu.

Som veľmi dojatý teóriou chaosu a tým pocitom energie. Tá kvantová fyzika. V hinduistickej tradícii v skutočnosti nemáme otcovskú postavu Boha. Ide o kozmickú energiu, ktorej malá iskra je vo vnútri každého jednotlivca ako duša.

Vyrastal som v staromódnej bengálskej hinduistickej rodine a chodil som do kláštornej školy vedenej prísnymi írskymi mníškami a bol som vychovaný k uctievaným pravidlám. Bez pravidiel existovala iba anarchia.

Pre moje knihy nebolo publikum. Indiáni ma nepovažovali za indiána a Severoameričania si ma nemohli predstaviť ako severoamerického spisovateľa, ktorý nebol biely a vychovaný na pšeničných klíčkoch. Moja fikcia sa stratila.

Musím zapustiť korene tam, kde sa rozhodnem zostať. Nestačilo mi byť emigrantom Ind v Kanade. Ak nemôžem mať pocit, že môžem prijať sociálne, politické a emocionálne záväzky k miestu, musím si nájsť iné miesto.

Mal som 2-týždňovú námluvu so spolužiakom v dielni beletrie v Iowe a 5-minútovú svadbu v advokátskej kancelárii nad kaviarňou, kde sme v ten deň obedovali. A tak som poslal kábel k môjmu otcovi a povedal: 'kým to dostaneš, ocko, už budem pani Blaise!'

V Indii má nepozornosť skutočné následky; vodičov, ktorí ohrozujú chodcov, môžu zlynčovať na mieste.

V hinduistických spoločnostiach, najmä nadmerne chránených patriarchálnych rodinách, ako sú moje, nie sú dcéry vôbec žiaduce. Sú to problémy. A matka, ktorá, ako moja, má tri dcéry, žiadnych synov, sa má ísť obesiť, zabiť, pretože je to taký nešťastný druh materstva.

V tradičných hinduistických rodinách, ako je tá naša, boli zabezpečení muži a ženy. Môj otec bol patriarcha a ja Poddajná Dcéra. Štvrť, v ktorej som vyrastal, bola homogénne hinduistická, bengálsky hovoriaca a stredná trieda. Nečakal som, že niekedy neposlúchnem alebo sklamem svojho otca tým, že si stanovím vlastné ciele a prevezmem zodpovednosť za svoju budúcnosť.

Môj prvý román, Tigria Dcéra, stelesňuje osamelosť, ktorú som cítil, ale nemohol som uznať, dokonca ani pre seba, keď som rokoval o krajine nikoho medzi krajinou mojej minulosti a kontinentom mojej súčasnosti.

Nikdy som nechodil po ulici sám, keď som vyrastal v Kalkate, až do veku 20 rokov. Nikdy som neriešil peniaze. Vieš, vždy bolo za mnou pár bodyguardov, ktorí sa postarali, keby som chcel... Potreboval som ceruzky do školy, potreboval som notebook, boli to tí, ktorí vyberali peniaze. Bol som neustále strážený.

Cestovateľka sa všade cíti ako doma, pretože nikdy nikde nie je doma.

Bengálci radi oslavujú svoj jazyk, svoju kultúru, svoju politiku, svoju tvrdú pripútanosť k mestu, ktoré už viac ako storočie slávne zomiera. S rovnakou dravosťou neznášajú reflexné stereotypy, ktoré označujú akúkoľvek občiansku dysfunkciu kdekoľvek na svete za inú Kalkatu.'

Jeden z prvých tipov pre mňa o obrovských zmenách, ktoré sa diali v dome v Bangalore, doma, kde mladá žena z neďalekej dediny, ktorá bola najatá na sedenie novorodencov, náhle povedala po dvoch týždňoch práce: 'je mi ľúto, je to príliš veľa práce, pokúsim sa požiadať o prácu v call centre. Plat je lepší.'

Cítim sa splnomocnený byť iným druhom spisovateľa. Čím dlhšie tu zostanem, tým viac svetla sa filtruje do mojej práce. Cítim sa veľmi Americky. Patrím.