Marilyn Hacker slávne citáty

Býval som v garsónke, ktorú som si kúpil štyri roky, kým som ju kúpil v roku 1989, takže som v nej už bol. Začal som tam žiť v roku 1985, takže odvtedy mám rovnakú adresu a telefónne číslo.

Takmer nie ste slobodní, ak učíte skupinu postgraduálnych študentov, aby ste sa stali priateľmi s jedným z nich. Nemyslím tým nič eroticky nabité, len priateľstvo.

Bol som vášnivý čitateľ literárnych časopisov, pretože som bol teenager. Vždy existujú objavy. Sedíte vo svojom kresle, čítate; Uvedomujete si, že ste čítali príbeh alebo skupinu básní štyrikrát, a viete, Áno, chcem ísť ďalej s týmto spisovateľom.

Ako učiteľ ste viac-menej povinní venovať všetkému rovnakú pozornosť. To vás môže uniesť.

Niekedy sme dostali - a ja by som čítal-200 rukopisov týždenne. Niektoré z nich boli úžasné, niektoré hrozné; väčšina bola priemerná. Bolo to ako dary dobrých a zlých víl.

Komunita znamená, že ľudia tu trávia čas spolu, a nemyslím si, že to tak naozaj je.

Neviem, či tam bola báseň, ktorá by pomohla niečo rozvinúť. Myslím, že je tu pre seba, pre to, čo v ňom čitateľ nájde.

Nemyslím si, že je to náhoda, že ma prvýkrát priťahoval preklad dvoch francúzskych básničiek.

Snažím sa písať každý deň. Robím to tu oveľa lepšie, ako keď učím. Vždy som prepísať, zvyčajne pomerne blízko-na čo znamená, že prvý návrh, potom ho odložil na 24 hodín a potom viac návrhov.

Zaujímalo by ma, čo to znamená o americkej literárnej kultúre a jej prenose, keď vezmem do úvahy počet amerických básnikov, ktorí si zarábajú na živobytie vyučovaním tvorivého písania na univerzitách. Nakoniec som to urobil sám.

Som závislý na e - maile, ale okrem toho existujú praktické veci-možnosť kúpiť si knihu na internete, ktorú nenájdete v miestnom kníhkupectve. Môže to byť záchranné lano, ak žijete ďalej od zdrojov.

Mojej matke bolo povedané, že nemôže ísť na lekársku fakultu, pretože bola žena a Žid. Stala sa učiteľkou v newyorskom verejnom školskom systéme.

Paríž je nádherné mesto. Nemôžem povedať, že patrím do obzvlášť anglofónnej komunity.

Zdá sa, že poézia bola eliminovaná ako literárny žáner a namiesto toho inštalovaná ako druh duchovného aeróbneho cvičenia - nikto ju nemusí čítať, ale ktokoľvek to dokáže.

Ženy milujú choré dieťa alebo zdravé zviera; Muž, ktorý je obaja, ich svrbí ako inkubátor.

Milovali ste dobre to, čo ste veľmi skoro odišli? Poď domov a vezmi ma do náručia a odneste túto bolesť žalúdka, bolesť hlavy, zármutok. Nikdy som nebol taký plný, nikdy som nebol tak úplne zbavený. Zimné večery drift tma k oknu. Ani jedno dielo vás neprinúti, kde ste, obrátiť sa vo svoj deň alebo sa zobudiť zo svojej noci ku mne. Jediný dar, ktorý si môžem nechať alebo dať, je to, čo som plakal, stavidlá sklamali smútok za mŕtvymi šancami, za koniec mladosti, za všetkých, ktorých som miloval a ktorí skutočne zomreli. Vypil som náš jeden rok v slanom náleve namiesto medu z ročných období vášho jazyka.

Existuje spôsob, akým je všetko písanie Spojené. Napríklad v druhom jazyku môže workshop oslobodiť študentov od používania slovnej zásoby, ktorú získavajú.

Nejasnosti jazyka, pokiaľ ide o slovnú zásobu aj syntax, sú fascinujúce: aká dôležitá je konotácia, čo sa stratí a čo sa získa pri jazykovom prechode.

Básnik musí byť buď bezpohlavný, samotársky výstredník, ktorý nemá čo konkrétne povedať ženám, alebo brilantná, tragická, mučená samovražda.

Dobré písanie dodáva energiu, nech už ide o čokoľvek.

Kto si môže vybrať, ktorá Bitka ju zvrhne?

som striedavo brilantný a bezradný - a bez spánku: posteľ je len močiar, do ktorého sa môžete valiť.

Milovali ste dobre to, čo ste veľmi skoro odišli? Poď domov a vezmi ma do náručia a odneste túto bolesť žalúdka, bolesť hlavy, zármutok.

Stalo sa mi to. Bol si tak hlboko, ako som kedy bol. Bol si vo mne ako môj pulz.

Na tom, že ste uprostred niečoho, je niečo veľmi uspokojivé.

Každý si myslí, že napíše jednu knihu básní alebo jeden román.

Z jednotlivých básní sú niektoré lyrickejšie a iné popisnejšie alebo naratívnejšie. Každá báseň je opravená v okamihu. Všetky tieto spoločne napísané alebo prečítané momenty preberajú pohyb a architektúru rozprávania.

Zažil som liečenie prostredníctvom poézie iných spisovateľov, ale neexistuje spôsob, ako by som si mohol sadnúť a napísať v nádeji, že báseň bude mať liečivý potenciál. Ak áno, napíšem zlú báseň.

Svoju prácu som začal posielať do časopisov, keď som mal 26 rokov, čo bola len otázka, kedy som nabral odvahu. Boli to väčšinou časopisy, ktoré som čítal predchádzajúcich šesť alebo sedem rokov.

Vzhľadom na devalváciu literatúry a štúdium cudzích jazykov per se v Spojených štátoch, ako aj prevahu teórie nad textom v postgraduálnych štúdiách literatúry, programy kreatívneho písania udržujú kurzy literatúry zaplnené.

Je zrejmé, že akonáhle študent už nie je študentom, možnosti vzťahu sa rozšíria.

Pracoval som na všetkých druhoch pracovných miest, väčšinou na komerčných úpravách.

S našimi jazvami alebo napriek nim zostávame nažive.

Ťah medzi zvukom a syntaxou vytvára akési hudobné napätie v jazyku, ktorý ma zaujíma.

Fenomén univerzitných programov kreatívneho písania vo Francúzsku neexistuje. Celá myšlienka sa považuje za novinku alebo zvláštnosť.

Radosť, ktorú mám pri písaní, ma zaujíma pri písaní básne. Nie je to vyhlásenie o tom, čo si myslím, že by mal robiť niekto iný. Pre mňa je to zaujímavé napätie medzi interiérom a exteriérom.

Možno je v prvom rade výzvou vziať to, čo považujem za čitateľa, a urobiť z neho báseň, ktorá musí byť predovšetkým vierohodnou básňou v angličtine.

Preklad ma núti pozerať sa na to, ako je báseň zostavená iným spôsobom, bez osobnej investície do básne, ktorú píšem sám, ale rovnako technicky úzko.

Keď prekladáte najmä poéziu, musíte sa pozrieť na to, ako spisovateľ, s ktorým pracujete, spája slová, vety, frázy, trojité napätie medzi riadkom verša, syntaxou a vetou.

Preklad je zaujímavo odlišný spôsob, ako sa zapojiť do poézie aj do jazyka, v ktorom som väčšinu času žil. Myslím, že tí dvaja sa navzájom kŕmia.

Myslím si, že na príchode do mesta do práce je niečo, čo vás s ním dá do kontaktu iným spôsobom.