Gerard Manley Hopkins slávne citáty

Nič nie je tak krásne ako jar - keď buriny v kolesách, strieľať dlhé a krásne a svieže;...

Vaše osobné hranice chránia vnútorné jadro vašej identity a vaše právo na výber.

Svet je obvinený z Božej vznešenosti.

Nech je v nás Veľká noc, buď deňjar do temnoty nás, buď karmínovo-cresseted východ.

Najlepší ideál je pravda a iná pravda nie je žiadna. Všetka sláva sa pripisuje svätým trom v jednom.

Nič nie je také krásne ako jar - keď burina v kolesách strieľa dlho a krásne a bujne; Drozdove vajíčka vyzerajú málo nízko, a drozd cez ozývajúce sa drevo tak opláchne a vyžmýka ucho, udrie ako blesk, keď ho počuje spievať.

Účinok štúdia majstrovských diel je, aby som obdivoval a robil inak.

Ocitám sa ako človek aj ako ja niečo odhodlanejšie a osobitejšie, na ihrisku, výraznejšie a vyššie ako čokoľvek iné, čo vidím.

Túžil som ísť tam, kde pramene nezlyhajú, na polia, kde muchy žiadne ostré a obojstranné krupobitie a niekoľko ľalií fúka.

Indickí bohovia sú impozantní, grécki bohovia nie. V skutočnosti nie sú odvážni, nie sú sebakontrolovaní, nemajú žiadne spôsoby, nie sú to páni a dámy.

Pomyslel som si, ako smutne je krása inscape neznáma a pochovaná ďaleko od jednoduchých ľudí, a napriek tomu, ako blízko to bolo, keby mali oči, aby to videli, a dalo by sa to znova všade volať.

Tento kusový mier je chudobný mier. Aký čistý mier umožňuje alarmy vojen, skľučujúce vojny, ich smrť?

Nepíšem pre verejnosť. Si moja verejnosť a dúfam, že ťa obrátim.

A žiadal som, aby som bol tam, kde neprídu žiadne búrky, kde je zelená vlna v rajoch hlúpa a mimo hojdačky mora.

Prebudil som sa v noci uprostred leta, ktorá nie je volaná, v bielej a rannej prechádzke

Krásne lesy, vody, lúky, hrebene, údolia, všetky vzdušné veci, ktoré stavajú tento svet Walesu.

Som prekvapený, shd. povedzme, že efektné a estetické chute ma priviedli k môjmu súčasnému stavu mysle: tieto wd. buďte lepšie spokojní v Anglickej Cirkvi, pretože zlý vkus sa vždy stretáva s jedným v príslušenstve katolicizmu.

Dokonca aj s jedným spoločníkom je extáza takmer vylúčená.

Pretože ľudská prirodzenosť, ktorá je vyššia, rozvinutejšia a osobitejšia ako čokoľvek na svete, mohla byť vyvinutá, vyvinutá,zhustená z rozľahlosti sveta nie tak či onak alebo pôsobením spoločných mocností, ale iba jednou z jemnejších alebo vyšších tónov a odhodlania ako ona sama.

Keď porovnávam seba, svoje bytie-seba, s čímkoľvek iným, s čímkoľvek iným, so všetkými vecami podobnými, všetko v rovnakej miere, odmietam ma prázdnou nepodobnosťou.

Keď sa rybáriky vznietia, vážky kreslia plameň

Keď sme hew alebo ponoriť: After-comers nemôže uhádnuť krásu bola.

Je hrozné povedať, že svojím spôsobom som komunista.

Nemyslíte tajomstvom, čo robí katolík. Máte na mysli zaujímavú neistotu: prestáva tiež neistota, ktorá prestáva zaujímať.... Ale katolík tajomstvom znamená nepochopiteľnú istotu: bez istoty, bez formulácie nie je záujem;... čím jasnejšia formulácia, tým väčší záujem.

Pri hľadaní prírody ochutnávam seba, ale v jednom tankard, to z mojej vlastnej bytosti.

Každý deň, každú minútu žehnáme Bohu za naše bytie alebo za čokoľvek, za jedlo, za slnečné svetlo, robíme a sme tým, na čo sme boli stvorení-za veci, ktoré dávajú a znamenajú dať Bohu slávu.

Moje vlastné srdce mi dovoľ viac sa zľutovať; dovoľte mi žiť svojmu smutnému ja ďalej láskavému, Dobročinnému; nežiť túto trápenú myseľ s touto trápenou mysľou, ktorá ešte mučí.

Pozdvihnúť ruky v modlitbe dáva Bohu slávu, ale muž s dungforkom v ruke, žena so šupinatým vedrom, daj mu slávu tiež. Boh je taký veľký, že všetko mu dáva slávu, ak to myslíte tak, že by mali.

Nič nie je tak krásne ako jar - keď burina, v kolesách, strieľať dlho a krásne a svieži; drozd vajcia vyzerajú málo nízke nebesá, a drozd cez ozveny dreva robí tak opláchnite a vyžmýkať ucho, to udrie ako blesky počuť ho spievať; sklovitý peartree listy a kvety, oni kefa zostupne modrá; že modrá je všetko v zhone s bohatstvom; závodné jahňatá príliš majú spravodlivé ich flirt. Čo je to všetko táto šťava a všetka táto radosť? Kmeň sladkej bytosti zeme na začiatku v Eden garden.- Mať, dostať, pred tým cloy...

Máme ho [Boha] pred našimi očami, maskovaný v Svätej hostii

Zobudím sa a cítim pád tmy, nie deň. Aké hodiny, Ó, aké čierne hodiny sme strávili túto noc!

Čo je to všetko táto šťava a všetka táto radosť? Kmeň sladkej bytosti zeme na začiatku v Eden garden.- Mať, dostať, pred ním cloy, pred ním cloud, Kristus, Pane, a kyslé s hriechom, nevinnou mysľou a Mayday v dievčati a chlapcovi, väčšina, Ó dieťa slúžky, tvoja voľba a hodná víťazstva.

Život smrť všetko končí a každý deň zomiera so spánkom.

Spýtaj sa jej, mocnej matky. Jej odpoveď kladie túto ďalšiu otázku: Čo je jar?- Rast v každej veci-mäso a fleece , kožušina a perie, tráva a zelený svet dohromady, hviezda-eyed strawberry breasted Throstle nad jej vnorené zhluk poľnice modré vajcia tenké formy a ohrieva život vnútri, a vták a kvet napučiavať v drn alebo pošvy alebo škrupiny.

Vtáky stavajúale nie ja staviam; nie, ale kmeň, čas je eunuch, a nie rozmnožovať jedno dielo, ktoré sa prebúdza. Môj, ó, Pane života, Pošli moje korene dážď.

A popol z hlavy, ktorý sedí nad popáleninou. Aký by bol svet, kedysi zbavený mokra a divokosti? Nech sú ponechané, nech sú ponechané, divokosť a mokro; Nech žije burina a púšť ešte.

Čas má tri rozmery a jednu kladnú výšku tónu alebo smer. Nie je to teda ani tak ako akákoľvek rieka alebo more, ako Galilejské more, ktoré cez ňu preteká Jordán a dáva celku prúd.

Jar a jeseň: malému dieťaťu Márgarét, ste grÃeving nad Goldengrove unleaving? Leáves, lÃke veci človeka, ty sa staráš o svoje čerstvé myšlienky, však? Ah! Srdce starne, príde na také pamiatky čoraz chladnejšie, ani nešetrí povzdychom, hoci svety wanwood leafmeal klamú; a napriek tomu plačeš a vieš prečo. Teraz bez ohľadu na to, dieťa, meno: sã3rrow ' s sprÃngs áre to isté. Ani ústa, ani myseľ, nevyjadrili to, o čom srdce počulo, duch hádal: je to blight man sa narodil, Je to Margaret, pre ktorú smútite.

Lebo Kristus sa hrá na desaťtisíc miestach, / milý v končatinách, a milý v očiach, nie jeho / k Otcovi cez rysy tvárí mužov.

Všetky veci sú teda nabité láskou, sú nabité Bohom a keby sme sa ich vedeli dotknúť, rozdávali iskry a vzali oheň, prinášali kvapky a prúdili, zvonili a hovorili o ňom.

Nie, Nebudem, zdochlina útecha, zúfalstvo, nie hodovať na tebe; nie rozpliesť ... "ochabnúť môžu byť ... "tieto posledné pramene človeka vo mne 3R, najviac unavený, plač už nemôžem. Môžem; môže prísť niečo, nádej, želanie, nie rozhodnúť sa nebyť.

To, čo robím, som ja, za to som prišiel.

Niet sa čomu čudovať: číry plod rozžiari pluh dole sillion a modro-bezútešné uhlíky, Ach, moja drahá, padajú, žlč sa a rash gold-vermilion.

Volené ticho, spievajte mi a bite na moje whorlÃd ucho, stále ma Privádzajte na pastviny a buďte hudbou, ktorú chcem počuť.

A na to všetko sa príroda nikdy nemíňa; v hĺbke duše žije najdrahšia sviežosť; a hoci posledné svetlá z čierneho západu išli Oh, ráno, na hnedom okraji na východ, pramenia ... " pretože Duch Svätý nad ohnutým svetom plodí s teplými prsiami a s Ach! jasné krídla.

Zdá sa, že to, na čo sa ťažko pozeráte, sa pozerá na vás.

Bože?je tak veľký, že všetky veci mu dávajú slávu, ak máte na mysli, že by mali.

Ty si skutočne spravodlivý, Pane, ak s tebou zápasím; ale, pane, tak to, čo Prosím, je spravodlivé. Prečo cesty hriešnikov prosperujú? a prečo musí sklamanie všetko, čo sa snažím skončiť?

Ja som naraz tým, čím je Kristus, 'pretože on bol tým, čím som, a tento Jack, vtip, úbohý potsherd,' patch, matchwood, immortal diamond, je nesmrteľný diamant.

Hovorím, že sme zranení milosrdenstvom dokola a dokola, akoby vzduchom.