Sappho slávne citáty

Aj keď len dych, slová, ktoré prikazujem, sú nesmrteľné.

Čo sa nedá povedať, bude plakať.

Keď sa na chvíľu pozriem na teba, potom už nemôžem hovoriť, ale môj jazyk stíchne a hneď sa mi pod kožou vznieti jemný plameň a očami nič nevidím, uši mi bzučia a mokrý pot ma Kúpa a chvenie ma chytí po celom tele.

Keď sa dychom šíri hnev, chráň svoj jazyk pred nečinným štekaním.

Opäť ma poháňa láska, to uvoľňovač končatín, horkosladké stvorenie, proti ktorému sa nedá nič robiť.

V dome, ktorý slúži múze, nie je miesto pre smútok.

Láska-horkosladká, nepotlačiteľná - mi uvoľňuje končatiny a chvejem sa.

Krása trvá len tak dlho, ako ju možno vidieť; dobrota, krásna dnes, zostane taká aj zajtra.

Niekto, hovorím vám, v inom čase si nás bude pamätať

Nech píšem slová nahejšie ako mäso, silnejšie ako kosť, odolnejšie ako šľacha, citlivejšie ako nerv.

Skúsenosť nám ukazuje, že bohatstvo nezakaperonované cnosťou nikdy nie je neškodným susedom.

Niektorí hovoria, že armáda jazdcov alebo pechota, flotila lodí je najspravodlivejšia vec na tvári čiernej zeme, ale ja hovorím, že je to to, čo človek miluje.

Možno zabudnete, ale dovoľte mi povedať vám toto: niekto v budúcnosti na nás bude myslieť

Večerná hviezda je najkrajšia zo všetkých hviezd

Neviem, čo mám robiť, moja myseľ je v dvoch.

Čokoľvek človek miluje najviac, je krásne.

Zdvihnite vysoko strešný nosník, tesári. Ako Ares prichádza ženích, vyšší ďaleko ako vysoký muž.

Ak ste háklivý, neprodukujte plážové sutiny.

Postavte sa a postavte sa tvárou ku mne, láska moja, a rozsypte milosť vo svojich očiach.

Teraz zem s mnohými kvetmi kladie na jarnú výšivku

Pre mňa Múzy skutočne dali / závidel a šťastný veľa: / e ' En, keď ležím v hrobe, / nemôžem, nesmie byť zabudnutý.

Smrť musí byť zlo a bohovia súhlasia; prečo inak by žili naveky?

Neviem, čo mám robiť, moja myseľ je rozdelená

Nemyslel by som si, že sa dotknem oblohy dvoma rukami

Po celú dobu, verte mi, modlil som sa, aby naša noc trvala dvakrát tak dlho.

Láska je mazaný tkáč fantázie a bájok.

Mesiac zapadol a Plejády; je polnoc a čas plynie a ja spím sám.

Smrť je zlo; bohovia tak súdili; keby to bolo dobré, zomreli by.

Stavitelia, zdvihnite strop vysoko, zdvihnite kupolu do neba, Počujte svadobnú pieseň! Pretože šťastný ženích je blízko, vysoký ako Mars a statelier, Vypočujte si svadobnú pieseň!

Láska mi otriasla srdcom / ako vietor na horách / znepokojujúce dubové stromy

Hesperus spája všetko, čo rozptýlila ranná hviezda.

Ten, kto je spravodlivý na pohľad, je dobrý, a ten, kto je dobrý, bude čoskoro tiež spravodlivý.

Smrť je chorá; takto sa bohovia rozhodnú: / keby bola smrť požehnaním, bohovia zomreli.

Hviezdy zakrývajú svoju krásu čoskoro / vedľa slávneho mesiaca, / keď jej plné strieborné svetlo / rozžiari celú zem.

Eros harrows moje srdce: divoké víchrice zametajúce Pusté hory, vykorenené duby.

V zlatých sandáloch / úsvit ako zlodej / padol na mňa.

S jeho jedom neodolateľným a horkosladkým, ktorý uvoľňuje končatiny, láska podobná plazom ma udrie

Bez varovania ako víchrica sa vrhá na dub láska trasie moje srdce

Zo všetkých potomkov zeme a neba je láska najcennejšia.

Jove by vymenoval nejaký kvet, ktorý by vládol, v bezkonkurenčnej kráse na rovine, ruže(ľudstvo bude súhlasiť). Ruža kráľovná kvetov by mala byť.

Nechám svoje telo prúdiť ako voda cez jemné vankúše.

Mesiac je nastavenýa Plejády; uprostred noci čas plynie, ležím sám.

Eros sa zmocní a otriasa mojou dušou ako vietor na hore, ktorý trasie starodávnymi dubmi.

Mesiac zapadol do brehu prúdu, ktorý lemuje západnú oblohu, sedem Plejád sa potopilo z neba a polnoc sa ponáhľa; moje nádeje lietajú a, bohužiaľ! sám na svojom unavenom gauči ležím.

Tancovanie do splnu okolo nejakého spravodlivého nového oltára pošliapať mäkké kvety jemnej trávy.

Žiadny med pre mňa, ak to príde s včelou.

Mesiac a Plejády zapadli, / polnoc je blízko, / čas plynie, plynie, napriek tomu / sám klamem.

Iba vzduch, tieto slová, ale chutné počuť.

Ako ma láska k uvoľňovaču končatín zametá preč