Max Planck slávne citáty

Každý, kto sa vážne venuje vedeckej práci akéhokoľvek druhu, si uvedomuje, že nad vchodom do brán chrámu vedy sú napísané slová: musíte mať vieru.'

Všetka hmota vzniká a existuje iba na základe sily... Za touto silou musíme predpokladať existenciu vedomej a inteligentnej mysle. Táto myseľ je maticou všetkej hmoty.

Vedomie považujem za základné. Hmotu považujem za odvodenú od vedomia. Nemôžeme sa dostať za vedomie. Všetko, o čom hovoríme, všetko, čo považujeme za existujúce, postuluje vedomie.

Experiment je otázka, ktorú veda kladie prírode, a meranie je záznamom odpovede prírody.

Vedecká pravda nezvíťazí tým, že presvedčí svojich oponentov a prinúti ich vidieť svetlo, ale skôr preto, že jej oponenti nakoniec zomrú a vyrastie nová generácia, ktorá je s ňou oboznámená.

Veda nemôže vyriešiť konečné tajomstvo prírody. A to preto, že v poslednej analýze sme sami súčasťou záhady, ktorú sa snažíme vyriešiť.

Veda zvyšuje morálnu hodnotu života, pretože podporuje lásku k pravde a úcte-lásku k pravde, ktorá sa prejavuje v neustálom úsilí dospieť k presnejšiemu poznaniu sveta mysle a hmoty okolo nás a úcte, pretože každý pokrok v poznaní nás privádza tvárou v tvár tajomstvu nášho vlastného bytia.

Nemáme právo predpokladať, že existujú nejaké fyzikálne zákony, alebo ak existovali až doteraz, že budú existovať podobným spôsobom aj v budúcnosti.

Ako človek, ktorý celý svoj život zasvätil najjasnejšej vede, štúdiu hmoty, vám na základe môjho výskumu o atómoch môžem povedať toľko: neexistuje žiadna hmota ako taká. Všetka hmota vzniká a existuje iba na základe sily, ktorá privádza časticu atómu k vibráciám a drží túto najmenšiu slnečnú sústavu atómu pohromade. Za touto silou musíme predpokladať existenciu vedomej a inteligentnej mysle. Táto myseľ je maticou všetkej hmoty.

Priekopnícky vedec musí mať " živú intuitívnu predstavivosť, pretože nové nápady sa nevytvárajú dedukciou, ale umelecky tvorivou predstavivosťou."

Človek, ktorý si občas nevie predstaviť udalosti a podmienky existencie, ktoré sú v rozpore s kauzálnym princípom, ako ho pozná, nikdy obohatí svoju vedu pridaním novej myšlienky.

Nikdy nemôže existovať skutočný odpor medzi náboženstvom a vedou; pretože jedno je doplnkom druhého. Myslím si, že každý seriózny a reflexívny človek si uvedomuje, že náboženský prvok v jeho prirodzenosti musí byť uznaný a kultivovaný, ak majú všetky sily ľudskej duše konať spoločne v dokonalej rovnováhe a harmónii. A skutočne to nebolo náhodou, že najväčšími mysliteľmi všetkých vekových skupín boli hlboko náboženské duše

Nie je to vlastníctvo pravdy, ale úspech, ktorý sa zúčastňuje hľadania po nej, ktorý obohacuje hľadajúceho a prináša mu šťastie.

Nie je možné urobiť jasný rozdiel medzi vedou, náboženstvom a umením. Celok sa nikdy nerovná jednoducho súčtu jeho rôznych častí.

Veda postupuje po jednom pohrebe.

Vedecké objavy a vedecké poznatky dosiahli iba tí, ktorí sa o ne usilovali bez akéhokoľvek praktického účelu.

To, čo sa dnes zdá nepredstaviteľné, sa jedného dňa objaví z vyššieho hľadiska celkom jednoduché a harmonické.

Nové vedecké myšlienky nikdy nevychádzajú zo spoločného orgánu, akokoľvek organizovaného, ale skôr z hlavy individuálne inšpirovaného výskumníka, ktorý bojuje so svojimi problémami v osamelých myšlienkach a spája všetky svoje myšlienky v jednom jedinom bode, ktorým je momentálne celý jeho svet.

Vedec je šťastný, že nespočíva na svojich dosiahnutých výsledkoch, ale v neustálom získavaní nových vedomostí.

Vedomie považujem za základné. Hmotu považujem za derivát vedomia.

Vždy som hľadel na hľadanie absolútna ako na najušľachtilejšiu a najcennejšiu úlohu vedy.

Nachádzame sa v podobnej pozícii ako horolezec, ktorý blúdi po neprebádaných priestoroch a nikdy nevie, či za vrcholom, ktorý vidí pred sebou a ktorý sa snaží zväčšiť, nemusí byť ďalší vrchol stále za a vyššie.

Dejiny všetkých čias a národov nás učia, že práve v naÃve vzniká neotrasiteľná viera, ktorú náboženstvo poskytuje v aktívnom živote veriacich, najintenzívnejšie motívy najvýznamnejšieho tvorivého výkonu nielen v oblasti umenia a vied, ale aj v politike.

To, čo ma priviedlo k mojej vede a čo ma fascinovalo od mladého veku, bola v žiadnom prípade samozrejmá skutočnosť, že naše myšlienkové zákony súhlasia so zákonitosťami nachádzajúcimi sa v postupnosti dojmov, ktoré dostávame z vonkajšieho sveta, že je tak možné, aby ľudská bytosť získala osvietenie týkajúce sa týchto zákonitostí pomocou čistého myslenia.

Vedec potrebuje umelecky tvorivú predstavivosť.

Najvyšší súd je nakoniec vlastné svedomie a presvedčenie-to platí pre vás a pre Einsteina a každého iného fyzika-a pred akoukoľvek vedou je predovšetkým viera. Pre mňa je to viera v úplnú zákonnosť vo všetkom, čo sa deje.

Ďalekozrakí teológovia teraz pracujú na ťažbe večného kovu z Ježišovho učenia a na jeho kovaní po celú dobu.

Ak sa E považuje za nepretržite deliteľnú veličinu, je toto rozdelenie možné nekonečne mnohými spôsobmi. Považujeme však-to je najpodstatnejší bod celého výpočtu-E, že sa skladá z presne definovaného počtu rovnakých častí a používa sa na ne konštanta prírody h = 6,55—10-27 erg sec. táto konštanta vynásobená spoločnou frekvenciou ? z rezonátorov nám dáva energetický prvok E v erg a vydelením E E dostaneme počet P energetických prvkov, ktoré je potrebné rozdeliť na n rezonátory.

Veda neznamená nečinnosť spočívajúcu na tele určitých vedomostí; znamená to neúnavné úsilie a neustále napredujúci vývoj smerom k cieľu, ktorý môže poetická intuícia pochopiť, ale ktorý intelekt nikdy nedokáže úplne pochopiť.

Celá namáhavá intelektuálna práca pracovitého výskumného pracovníka by sa napokon javila ako márna a beznádejná, keby občas neprešiel nejakými pozoruhodnými skutočnosťami, aby zistil, že na konci všetkých svojich krížových ciest konečne dosiahol aspoň jeden krok, ktorý bol presvedčivo bližšie k pravde.

Experiment je jediným prostriedkom poznania, ktorý máme k dispozícii. Všetko ostatné je poézia, predstavivosť.

Neexistuje žiadna hmota ako taká ... " myseľ je maticou všetkej hmoty.

Žiadne bremeno nie je pre človeka také ťažké ako rad šťastných dní.

Predpoklad absolútneho determinizmu je základným základom každého vedeckého skúmania.

Ego je bezprostredný diktát ľudského vedomia.

Fotóny, ktoré tvoria lúč svetla, sa teda správajú ako inteligentné ľudské bytosti: zo všetkých možných kriviek si vždy vyberú tú, ktorá ich najrýchlejšie privedie k ich cieľu.

Dôležitá vedecká inovácia si málokedy razí cestu postupným víťazstvom a premenou svojich protivníkov: stáva sa, že protivníci postupne vymierajú.

Nie náhodou boli najväčšími mysliteľmi všetkých vekových skupín hlboko náboženské duše.

Pravda nikdy triumfuje-jej oponenti jednoducho vymrú,

Veda nepostupuje tak, že presviedča prívržencov starých teórií, že sa mýlia, ale tým, že poskytuje dostatok času na to, aby nová generácia mohla vzniknúť nezaťažená starými chybami.

Insight musí predchádzať aplikácii.

Spektrálna hustota žiarenia čierneho tela ... predstavuje niečo absolútne a keďže hľadanie absolútnych sa mi vždy javilo ako najvyššia forma výskumu, dôrazne som sa pri jeho riešení uplatnil.

Nikdy nemôže existovať skutočný odpor medzi náboženstvom a vedou; pretože jedno je doplnkom druhého.

Všetka hmota vzniká a existuje iba na základe sily...

Odkiaľ prichádzam a kam odchádzam? To je veľká nevyspytateľná otázka, rovnaká pre každého z nás. Veda na to nemá odpoveď.

Experimentátori sú šokovými jednotkami vedy.

Náboženstvo aj prírodné vedy vyžadujú pre svoju činnosť vieru v Boha, pre prvého je východiskovým bodom a pre druhého cieľom každého myšlienkového procesu. Pre prvého je základom, pre druhého korunou budovy každého zovšeobecneného pohľadu na svet.

Fyzikálne zmeny prebiehajú nepretržite, zatiaľ čo chemické zmeny prebiehajú diskontinuálne. Fyzika sa zaoberá hlavne kontinuálnymi premenlivými množstvami, zatiaľ čo chémia sa zaoberá hlavne celými číslami.

Je nepravdepodobné, že by tí [vedci], ktorí nemajú radi zábavné protichodné myšlienky, obohatili svoju vedu o nové nápady.

Celý svet, ktorý vnímame svojimi zmyslami, nie je ničím iným ako malým fragmentom v rozľahlosti prírody.