John Cassian slávne citáty

...ten, kto sa riadi iba svojím vlastným úsudkom a rozhodnutím, nikdy nevystúpi na vrchol dokonalosti a nezabudne sa stať obeťou devilovej ničivej sily klamať.

...mali by sme si uvedomiť, že existujú tri zdroje pre naše myšlienky - Boh, diabol a my sami.

Puto medzi priateľmi nemôže byť prerušené náhodou; žiadny časový interval alebo priestor ho nemôže zničiť. Ani samotná smrť nemôže rozdeliť skutočných priateľov.

Skutočné duchovné poznanie niekedy prekvitalo najveľkolepejšie u niektorých, ktorí boli bez výrečnosti a takmer negramotní. A to veľmi jasne ukazuje prípad apoštolov a mnohých svätých mužov, ktorí sa nerozšírili prázdnym listom listov, ale boli poklonení váhou pravých plodov duchovného poznania: o ktorých je napísané v skutkoch: 'ale keď videli smelosť Petra a Jána a videli, že sú nevedomí a nepoučení ľudia, boli ohromení' (skutky 4:13).

Boh má byť nielen známy vo svojom požehnanom a nepochopiteľnom bytí, pretože je to niečo, čo je vyhradené pre jeho svätých v nasledujúcom veku. Je tiež známy z vznešenosti a krásy svojich tvorov, zo svojej prozreteľnosti, ktorá riadi svet každý deň, zo svojej spravodlivosti a zo zázrakov, ktoré ukazuje svojim svätým v každom pokolení.

Lekár našich duší umiestnil liek do skrytých oblastí duše.

Tak, ako vás horlivosť Božej lásky privádza bližšie k Bohu, tak sa k vám bude hrnúť väčší zbor svätých bratov. Lebo, ako hovorí Pán,, mesto postavené na kopci nemožno skryť' (Mt. 5:14).

[Boh] zariadil, aby bol vyvolený chlapec Samuel, ale namiesto toho, aby ho priamo učil, obrátil sa raz alebo dvakrát k starcovi. Tento mladík, ktorému poskytol priame stretnutie sám so sebou, musel napriek tomu ísť poučiť niekoho, kto urazil Boha, a to všetko preto, že ten človek bol starý muž. Rozhodol sa, že Samuel je najviac hodný vysokého povolania, a napriek tomu ho prinútil podriadiť sa vedeniu starého muža, aby sa raz povolaný do božskej služby naučil pokore a sám sa stal pre všetkých mladých vzorom úcty.

Keď je duša pevne zakorenená... mierumilovnosť, keď je oslobodená od zväzkov každého telesného nutkania, keď neotrasiteľný ťah srdca smeruje k jedinému najvyššiemu dobru, potom sa naplnia slová apoštola. , Modlite sa bez prestania, ' povedal (I Thes. 5:17). Na každom mieste dvíhajte čisté ruky, bez hnevu a bez súperenia (I Tim 2:8). Citlivosť je takpovediac absorbovaná touto čistotou. Je pretvorená na podobu duchovného a anjelského tak, že všetky jeho činnosti, všetka jeho činnosť bude modlitbou, úplne čistou, úplne bez poškvrnenia.

Všetko, čo robíme, každý náš cieľ, sa musí uskutočniť v záujme... čistota srdca... musíme praktizovať čítanie Písma spolu so všetkými ostatnými cnostnými činnosťami... aby sme naše srdcia oslobodili od ujmy každej nebezpečnej vášne a aby sme sa krok za krokom povzniesli k najvyššiemu bodu lásky.

V skutočnosti boli všetky dary dané z dôvodu časného použitia a potreby a určite pominú na konci tohto dišpenzu. Láska však nikdy nebude odrezaná. Funguje to v nás a pre nás, a nielen v tomto živote. Lebo keď bude bremeno fyzickej potreby odložené v nadchádzajúcom čase, vydrží účinnejšie, vynikajúcejšie, navždy neochvejné a bude sa držať Boha s väčším ohňom a horlivosťou po celú dobu neporušiteľnosti.

Druhou prosbou veľmi čistej duše je vidieť príchod otcovho kráľovstva (porov. Mt. 6:10). V prvom rade to znamená, že Kristus by mal každý deň kraľovať medzi svätými ľuďmi. A to sa stane, keď bola Diablova moc vyhnaná z našich sŕdc vyhnaním hriešnej poškvrny a keď v nás začal vládnuť Boh uprostred dobrého zápachu cnosti. S porazeným smilstvom vládne cudnosť; s prekonaným hnevom je kráľom mier; s pýchou pod nohami je pokora zvrchovaná.

... keď bola na svätca privedená smrť, nemali by sme si myslieť, že sa mu stalo zlo, ale niečo ľahostajné; čo je zlé pre bezbožného človeka, zatiaľ čo pre dobro je to odpočinok a sloboda od zla. Lebo smrť je odpočinkom pre človeka, ktorému je skrytá cesta (Jób 3,23). A tak z toho dobrý človek neutrpí žiadnu stratu.

... tam je jasne vyjadrené pre nás? čo to je, musíme pripisovať buď slobodnej vôli, alebo rozhodnutiu a každodennej pomoci pána. Sme charakterizovaní tým, či horlivo alebo nedostatočne reagujeme na láskavé Božie dispenzácie. Táto perspektíva je jasne vyjadrená v uzdravení dvoch slepých mužov. Ježiš prechádzal okolo, čo bolo možné vďaka Božej prozreteľnej milosti. A dosiahnutie ich vlastnej viery a viery bolo volať 'Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami' (Mt. 20:31). Obnovený pohľad na ich oči je darom Božieho milosrdenstva.

Je nemožné, aby myseľ zostala nerušená myšlienkami, ale ktokoľvek, kto to myslí vážne, im určite môže dovoliť vstup alebo ich odohnať, a hoci ich pôvod nie je úplne pod našou kontrolou, môžeme sa rozhodnúť ich schváliť a prijať.

Preto by mala byť celá pozornosť mnícha upriamená na jeden bod a vzostup a kruh všetkých jeho myšlienok by mal byť rázne obmedzený na to; t.j., na Božiu spomienku, ako keď človek, ktorý túži pozdvihnúť vysoko klenbu okrúhleho oblúka, musí neustále kresliť čiaru okolo svojho presného stredu a podľa istého štandardu, ktorý dáva, objavovať podľa zákonov budovania všetku požadovanú rovnomernosť a zaoblenosť....

Dajte to všetkým vedieť. Bude pridelený k miestu a službe, ktorej sa v tomto živote venoval a venoval, a môže si byť istý, že vo večnosti bude mať ako svoj údel službu a spoločnosť, ktorú v tomto živote uprednostňoval. To je to, čo pán myslí, keď hovorí :' Ak je niekto mojím služobníkom, nech ma nasleduje a kde som ja, tam bude ako môj služobník' (Jn. 12:26).

...rovnako ako stavba všetkých cností smeruje nahor k dokonalej modlitbe, tak nebudú všetky tieto cnosti ani pevné, ani trvalé, pokiaľ nebudú pevne spojené korunou modlitby. Tento nekonečný, neúnavný pokoj modlitby... bez týchto cností sa nedá dosiahnuť ani dovŕšiť. A rovnako cnosti sú nevyhnutným základom modlitby a nemožno ich uskutočniť bez nej.

Nie je to naša slobodná vôľa, ale ' je to Pán, ktorý oslobodzuje zajatcov '(Ps. 145:7). Nie je to naša vlastná cnosť, ale 'je to Pán, ktorý pozdvihuje tých, ktorí boli nízko položení' (Ps. 145:8). Nie je to aplikácia na čítanie, ale 'je to Pán, ktorý dáva svetlo slepým' (Ps. 145:8). Nie je to naša opatrnosť, ale 'je to Pán, ktorý chráni cudzinca '(Ps. 145:9). Nie je to naša vytrvalosť, ale ' je to Pán, ktorý pozdvihuje alebo podporuje padlých '(Ps. 144:14).

Zlodej, ktorý prijal nebeské kráľovstvo, hoci nie ako odmenu za cnosť, je skutočným svedkom toho, že spása je naša skrze milosť a milosrdenstvo Božie.

Ak je Božie kráľovstvo v nás a to je kráľovstvo spravodlivosti, pokoja a radosti, potom ten, kto zostane s týmito cnosťami, je určite v Božom kráľovstve. Naopak, všetci, ktorí sa zaoberajú nespravodlivosťou, nezhodami a temnotou nesúcou smrť, zaujali svoj postoj v kráľovstve diabla, v pekle a v bez života. Podľa týchto znakov je rozpoznané kráľovstvo Božie alebo diabla.

...diela zbožnosti a lásky... sú potrebné v tomto súčasnom živote, pokiaľ prevláda nerovnosť. Ich fungovanie by tu nebolo potrebné, keby nebolo hojného počtu chudobných, núdznych a chorých... Pokiaľ táto nespravodlivosť zúri vo svete, tieto dobré skutky budú potrebné a cenné pre každého, kto ich praktizuje, a poskytnú odmenu večného dedičstva človeku dobrého srdca a zainteresovanej vôle.

Všetci naši svätí otcovia to vedeli a všetci jednohlasne učia, že dokonalosť vo svätosti možno dosiahnuť iba pokorou.

Ľudia, ktorí sa zmocnili túžby poznať Boha a mať čistú myseľ, venujú všetku svoju zhromaždenú energiu tejto jedinej úlohe. Zatiaľ čo ešte žijú v skazenosti tela, odovzdávajú sa tej službe, v ktorej budú vytrvať, keď bude skazenosť odložená. A už prichádzajú v očiach toho, čo pán a Spasiteľ natiahol, keď povedal: 'Blahoslavení čistí od srdca, lebo uvidia Boha '(Mt. 5:8).

Apoštoli si boli veľmi istí, že všetko, čo súvisí so spásou, je pre nich darom od Boha. Zveľaďujeme našu vieru (Lk. 17:5). Nepredpokladali, že plnosť viery k nim príde len preto, že sa pre ňu slobodne rozhodli. Skôr verili, že to bol Boží dar, ktorý im bude musieť byť udelený.

Musíme s Božou pomocou odstrániť smrtiaci jed démona hnevu z hlbín našich duší. Pokiaľ prebýva v našich srdciach a svojimi pochmúrnymi poruchami oslepuje oči srdca, nemôžeme rozlišovať, čo je pre naše dobro, ani dosiahnuť duchovné poznanie, ani naplniť naše dobré úmysly, ani sa podieľať na skutočnom živote; a náš rozum zostane nepriepustný pre kontempláciu pravého, božského svetla; lebo je napísané: 'hnev človeka neprináša Božiu spravodlivosť' (Jms. 1:20).

... kresťan je celkom istý, že upadne do tých istých hriechov, ktoré odsudzuje v inom s nemilosrdnou a neľudskou prísnosťou, pretože 'prísny kráľ upadne do nešťastia' a 'ten, kto zastaví uši, aby nepočul slabých, bude sám plakať a nebude ho nikto počuť' (prísl. 13:17; 21:13).

Pôsty a bdenia, štúdium Písma, zrieknutie sa majetku a všetkého svetského nie sú samy osebe dokonalosťou, ako sme už povedali; sú jeho nástrojmi. Lebo dokonalosť sa v nich nenachádza, je dosiahnutá skrze nich. Je preto zbytočné chváliť sa našim pôstom, bdením, chudobou a čítaním písma, keď sme nedosiahli lásku Boha a našich blížnych. Kto dosiahol lásku, má Boha v sebe a jeho intelekt je vždy s Bohom.

Dokonalosť... je zrejmé, že nie je dosiahnutá len tým, že je nahá, nedostatkom bohatstva alebo odmietaním cti, ak neexistuje aj tá láska, ktorej zložky apoštol opísal (porov. I Cor. 13) A ktorá sa nachádza iba v čistote srdca. Nežiarliť, nebyť nafúknutý, nekonať nedbanlivo, nehľadať to, čo nepatrí jednému, neradovať sa z nejakej nespravodlivosti, neplánovať zlo - čo je to a ako je to, ak nie neustála obeta Boha srdca, ktoré je dokonalé a skutočne čisté, srdce zbavené všetkých nepokojov?

Často sme ľahostajní k našim bratom, ktorí sú nešťastní alebo rozrušení z dôvodu, že sú v tomto stave bez našej viny. Doktor duší, ktorý chce vykoreniť ospravedlnenia duše zo srdca, nám však hovorí, aby sme zanechali svoj dar a aby sme boli zmierení nielen vtedy, ak sme náhodou rozrušení našim bratom, ale aj vtedy, ak je rozrušený nami, či už spravodlivo alebo nespravodlivo; iba keď sme uzdravili porušenie prostredníctvom nášho ospravedlnenia, mali by sme ponúknuť náš dar.

Skutočné poznanie sa nachádza iba medzi tými, ktorí skutočne uctievajú Boha.

Ak chcete opraviť svojho brata, keď robí zle? musíte sa zachovať v pokoji; inak by ste sami mohli chytiť chorobu, ktorú sa snažíte vyliečiť, a možno zistíte, že sa na vás teraz vzťahujú slová evanjelia? Prečo sa pozeráš na smietku prachu v oku svojho brata a nevnímaš krokvu vo svojom oku?'

Ak chcete dosiahnuť skutočné poznanie písma, ponáhľajte sa najprv získať neotrasiteľnú pokoru srdca. To jediné vás dovedie nie k poznaniu, ktoré sa nafukuje, ale k tomu, čo osvecuje, zdokonaľovaním lásky.

...ak Božia milosť nepríde na pomoc našej krehkosti, aby ju chránila a bránila, nikto nemôže odolať zákerným útokom nepriateľa, ani nemôže utlmiť alebo udržať na uzde horúčky, ktoré horia v našom tele ohňom prírody.

Boha môžeme vnímať, keď s chvejúcim sa srdcom hľadíme na jeho moc, ktorá všetko riadi, vedie a riadi, keď kontemplujeme jeho nesmierne poznanie a jeho poznávací pohľad, ktorému sa tajomstvá srdca nemôžu vyhnúť.

...duše mŕtvych [nie sú] zbavené svojich intelektuálnych schopností, ale... nechýbajú im ani pocity ako nádej a smútok, radosť a strach. Už majú predzvesť toho, čo je pre nich pripravené po všeobecnom rozsudku. Ani sa nestane, ako by niektorí neveriaci zastávali, že po opustení tohto sveta sa obrátia na nič. V skutočnosti žijú intenzívnejšie a viac sa sústreďujú na Božie chvály.

Pokora sa zase dá dosiahnuť iba vierou, bázňou pred Bohom, jemnosťou a zbavením všetkého majetku.

...najprv musíme dôkladne preskúmať všetko, čo sa objaví v našich srdciach alebo akékoľvek príslovie, ktoré nám bolo navrhnuté. Prišiel očistený od božského a nebeského ohňa Ducha Svätého? Alebo sa prikláňa k židovskej povere? Je jeho povrchová zbožnosť niečo, čo pochádza z nafúknutej svetskej filozofie? Musíme to dôkladne preskúmať a urobiť tak, ako nám apoštol hovorí: 'neverte v každého ducha, ale uistite sa, že zistíte, či duchovia pochádzajú od Boha' (i Jn. 4:1).

Prostredníctvom nich dosiahneme dokonalú lásku, prostredníctvom milosti a súcitu nášho Pána Ježiša Krista, ktorému je sláva po všetky veky. Amen.

Žiadna iná cnosť nerobí človeka rovnejším anjelom, ako napodobňovanie ich spôsobu života.

...keď opustíme viditeľné bohatstvo... je to zvláštny tovar a nie náš vlastný, že odchádzame. A je to tak, aj keď sa chválime, že sme ich získali vlastným úsilím alebo že nám boli odovzdané ako dedičstvo. Hovorím, že nič nie je naše, okrem toho, čo je v našich srdciach, čo patrí našim dušiam, čo nikto nemôže vziať.

...vieme, že Boh usporiada príležitosti na spásu rôznymi spôsobmi. Naša situácia spočíva v tom, že horlivo alebo oneskorene reagujeme na tieto príležitosti, ktoré nám Boh sprístupnil. Boh vyvolal volanie z vašej vlasti; Abrahám tým, že vyšiel, vykonával poslušnosť. Tam bol pokyn prišiel do krajiny; To bolo vykonané, a to bolo dielo poslušnosti. Ale dodatok, ktorý vám ukážem, súvisí s milosťou Boha, ktorý dal príkaz - a prísľub.

Žiadny spravodlivý človek nestačí sám pre seba, aby získal ospravedlnenie. Božie milosrdenstvo musí vždy držať ruku na jeho stopách, keď ochabnú a takmer sa potknú, a je to tak preto, lebo slabosť jeho slobodnej vôle môže spôsobiť, že stratí rovnováhu, a ak padne, môže navždy zahynúť.

Keď hovoríme 'posväť sa tvoje meno' Bohu, to, čo v skutočnosti hovoríme, je 'Otče, Urob nás takými, ktorí si zaslúžia poznanie a pochopenie toho, aký si svätý, alebo aspoň nech tvoja svätosť zažiari v duchovnom živote, ktorý vedieme. A toto sa určite stane, keď ľudia vidia naše dobré skutky a oslavujú nášho Otca v nebesiach.