Reginald Horace Blyth slávne citáty

Vidíme teda, že všetko dôležité nie je zabíjať alebo dávať život, piť alebo nepiť, žiť v meste alebo na vidieku, mať smolu alebo šťastie, vyhrávať alebo prehrávať. Je to, ako vyhráme, ako prehráme, ako žijeme alebo zomierame, nakoniec, ako si vyberáme....

Alebo, aby som to vyjadril iným spôsobom, navrhol mi profesor Suzuki, v súvislosti s videním do našej vlastnej prírody je poézia niečo, čo vidíme, ale videnie a niečo sú jedno; bez videnia nie je nič, nič, žiadne videnie. Neexistuje ani objav, ani stvorenie: iba dokonalý, nedeliteľný zážitok.

Kráčame a naše náboženstvo sa ukazuje aj tomu najtupšiemu a najnecitlivejšiemu človeku v tom, ako kráčame. Alebo presnejšie povedané, žiť v tomto svete znamená vybrať si, zvoliť si chôdzu a spôsob, akým sa rozhodneme kráčať, je neomylne a dokonale vyjadrený v samotnej chôdzi. Nič to nemôže zamaskovať. Chôdza obyčajného človeka a osvieteného človeka je rovnako odlišná ako chôdza hada a žirafy.

Pokiaľ ide o R. H. Blyth: Blythov štvorzväzkový Haiku sa stal obzvlášť populárnym v tejto dobe [1950], pretože jeho preklady vychádzali z predpokladu, že haiku je poetickým vyjadrením zenu. Nie je prekvapením, že jeho knihy priťahovali pozornosť Beat school, predovšetkým spisovatelia ako napr Allen Ginsberg, Gary Snyder a Jack Kerouac, z ktorých všetci mali predchádzajúci záujem o Zen.

Pokiaľ ide o R. H. Blyth: pre preklady sú stále najlepšie knihy od R. H. Blytha. . . .

Pokiaľ ide o R. H. Blyth: prvá kniha v angličtine založená na saijiki je R. H. Blythje Haiku, publikované v štyroch zväzkoch od roku 1949 do roku 1952. Po prvom zväzku na pozadí zvyšné tri pozostávajú zo zbierky japončiny haiku s prekladmi, všetky usporiadané podľa sezóny a v rámci sezón podľa tradičných kategórií a asi tristo sezónnych tém.

Pokiaľ ide o R. H. Blyth: Blyth je niekedy nebezpečný, prirodzene, pretože sám je starou básňou s vysokými rukami, ale je tiež vznešený-a aj tak chodí do poézie kvôli bezpečnosti.

Nič nerozdeľuje človeka tak ako myšlienka.

Zen je nesymbolizácia sveta.

To, čo je podstatné, nie je odpoveď, ale Otázky; Odpovede sú skutočne smrť života, ktorý je v otázkach.

Zen je hra vhľadu, hra objavovania toho, kto ste pod sociálnymi maskami.

Cieľom nášho života je pozerať sa, počúvať, dotýkať sa, ochutnávať veci. Bez nich, - tieto palice, kamene, perie, mušle, - neexistuje božstvo.

Nie je to len stručnosť, ktorou haiku izoluje určitú skupinu javov od všetkých ostatných; ani jeho sugestívnosť, prostredníctvom ktorej odhaľuje celý svet skúseností. Nie je to len v jeho pozoruhodnom použití slova sezóny, ktorým nám dáva pocit štvrť roka; ani jeho slabý všadeprítomný humor. Jeho zvláštnou vlastnosťou je jeho seba-vyhladzujúca, sebazničujúca povaha, ktorou nám umožňuje, viac ako ktorákoľvek iná forma literatúry, pochopiť vec sama o sebe.

Existuje hinduistický mýtus o sebe alebo Bohu vesmíru, ktorý vidí život ako (hru). Ale keďže ja je to, čo existuje a všetko, čo existuje, a teda nemá nikoho oddeleného, s kým by sa mohol hrať, hrá so sebou kozmickú hru na schovávačku... po celú dobu zabúdajú, kto naozaj je. Nakoniec sa však Ja prebudí zo svojich mnohých snov a fantázií a pamätá si svoju skutočnú identitu, jediné večné ja vesmíru, ktoré sa nikdy nenarodí a nikdy neumiera.

Nie je väčší rozdiel medzi mužmi ako medzi vďačnými a nevďačnými ľuďmi.

Ja sám si myslím, že mať mačku je dôležitejšie ako mať Bibliu.

Toto sú niektoré z charakteristík stavu mysle, ktoré si vyžaduje vytvorenie a ocenenie haiku: nezištnosť, osamelosť, vďačné prijatie, Bezslovnosť, neintelektualita, rozporuplnosť, Humor, Sloboda, nemorálnosť, jednoduchosť, Materialita, Láska a odvaha.

Blato je najpoetickejšia vec na svete.

Haiku je vyjadrením dočasného osvietenia, v ktorom vidíme do života vecí.

Slnko svieti, sneh padá, hory stúpajú a údolia klesajú, noc sa prehlbuje a bledne do dňa, ale len veľmi zriedka sa venujeme takýmto veciam. . . . Keď chápeme nevýslovný zmysel týchto vecí, toto je život, toto je život. Robiť to dvadsaťštyri hodín denne je cesta Haiku. Má život hojnejšie.

Ak všetci ľudia vedú mechanický, nepoetický život, toto je skutočný nihilizmus, skutočné zničenie sveta.

Láska k prírode je náboženstvo a toto náboženstvo je poézia; tieto tri veci sú jedna vec. Toto je nevyslovené vyznanie básnikov haiku.

Zen je aktivita bez mysle, to znamená aktivita bez mysle, a často môže byť vhodné zdôrazniť myseľ a povedať, postarať sa o myšlienky a činy sa postarajú o seba.