Julius Evola slávne citáty

Moderný kapitalizmus je rovnako podvratný ako marxizmus. Materialistický pohľad na život, na ktorom sú založené oba systémy, je identický. Pokiaľ hovoríme iba o ekonomických triedach, zisku, platoch a výrobe a pokiaľ veríme, že skutočný ľudský pokrok je determinovaný konkrétnym systémom distribúcie bohatstva a statkov, potom nie sme ani blízko tomu, čo je nevyhnutné.

Západná civilizácia potrebuje úplné prepracovanie, inak sa jedného alebo druhého dňa rozpadne. Uvedomila si najkompletnejšiu zvrátenosť akéhokoľvek racionálneho poriadku vecí. Vláda hmoty, zlata, stroja, čísla, už nemá dych, slobodu ani svetlo.

Každý má slobodu, ktorú si zaslúži, ktorá sa meria postavením a dôstojnosťou jeho osoby alebo jeho funkciou, a nie abstraktným a elementárnym faktom, že je len 'ľudskou bytosťou' alebo 'občanom'.

Pre autentického revolučného konzervatívca Je skutočne dôležité byť verný nie minulým formám a inštitúciám, ale skôr zásadám, ktorých tieto formy a inštitúcie boli osobitnými výrazmi, primeranými na určité časové obdobie a v určitej zemepisnej oblasti.

Krv hrdinov je bližšie k Pánovi ako atrament učencov a modlitby zbožných.

Najvyššia šľachta rímskeho cisára nespočíva v tom, že je pánom otrokov, ale v tom, že je pánom slobodných ľudí, ktorý miluje slobodu aj v tých, ktorí Mu slúžia.

Moje princípy sú len tie, ktoré pred francúzskou revolúciou každý dobre narodený človek považoval za rozumný a normálny.

Žena, ktorá je dokonale žena, je nadradená mužovi, ktorý je nedokonale mužom, rovnako ako farmár, ktorý je verný svojej krajine a dokonale vykonáva svoju prácu, je nadradený kráľovi, ktorý nemôže robiť svoju vlastnú prácu,

Štát je organický, keď má centrum, a toto centrum je myšlienkou, ktorá účinne formuje rôzne oblasti života; je organický, keď ignoruje rozdelenie a autonómiu konkrétneho a keď na základe systému hierarchickej účasti každá časť v rámci svojej relatívnej autonómie plní svoju vlastnú funkciu a má intímne spojenie s celkom.

Nevidím nič iné ako svet ruín, kde je akási frontová línia možná iba v katakombách.

Je tiež absolútnou chybou domnievať sa, že štát môže byť čokoľvek iné ako civitas diaboli, ak sa neobnoví ako Imperium, a je tiež chybou chcieť vybudovať Imperium na základe ekonomických, vojenských, priemyselných alebo dokonca 'intelektuálnych' alebo nacionalistických faktorov. Imperium je podľa prvotného poňatia zakoreneného v tradícii niečo transcendentné a môžu ho dosiahnuť len tí, ktorí majú moc prekročiť životy malicherných ľudí a ich chúťky, ich sentimentalizmus, ich národné hrdosti, ich 'hodnoty' a ich fóbie.

Tradícia je vo svojej podstate niečím súčasne meta-historickým a dynamickým: je to celková objednávacia sila v službe zásad, ktoré majú krizmu vyššej legitimity (môžeme ich dokonca nazvať princípmi zhora).

Podstatou každého skutočného a stabilného politického organizmu je niečo, čo sa podobá Rádu, Männerbünd zodpovednému za princíp impéria, zahŕňajúci mužov, ktorí vidia lojalitu ako základ svojej cti.

Ani potešenie, ani bolesť by nemali vstupovať ako motívy, keď človek musí robiť to, čo sa musí robiť.

...intimita, ktorá sa zredukuje na svoj obsah obyčajného pocitu, bude iba zavádzajúcim, nejasným a zúfalým zmiernením existenciálneho znechutenia a úzkosti toho, kto narazil do slepej uličky.

Nič nie je ďalej od pravdy ako tvrdenie, že americká duša je 'otvorená' a nezaujatá; naopak, je plná nespočetných tabu, o ktorých si ľudia niekedy ani neuvedomujú.

Bytie a stabilita sú našimi súčasníkmi považované za podobné smrti; nemôžu žiť, pokiaľ nekonajú, netrápia sa alebo sa nerozptyľujú tým či oným. Ich duch (za predpokladu, že v ich prípade stále môžeme hovoriť o duchu) sa živí iba vnemami a dynamikou, čím sa stáva prostriedkom inkarnácie temnejších síl.

Skutočný dôvod úspechu takýchto nových expozícií [preložené Východné náboženské texty] však treba nájsť tam, kde sú najprijateľnejšie, najmenej rigidné, najmenej prísne, naj vágnejšie a pripravené ľahko sa vyrovnať s predsudkami a slabosťami moderného sveta. Nech má každý odvahu nahliadnuť hlboko do seba a vidieť, čo skutočne chce.

Pred príchodom civilizácie tretieho stavu (merkantilizmus, kapitalizmus) spočívala sociálna etika, ktorá bola na Západe nábožensky sankcionovaná, v realizácii jedného bytia a v dosiahnutí vlastnej dokonalosti v rámci pevných parametrov, ktoré jasne definovala individuálna povaha jedného a skupina, do ktorej jeden patril. Hospodárska činnosť, práca a zisk boli odôvodnené iba v takej miere, v akej boli potrebné na výživu a na zabezpečenie dôstojnosti existencie zodpovedajúcej vlastnému majetku, bez toho, aby na prvom mieste bol nižší inštinkt vlastného záujmu alebo zisku.